Monštrancia z Radu – Brehova od Jána Silášiho

Zlatníctvo má na Slovensku dlhú tradíciu, ktorej rozvoj podmieňoval bohatý výskyt vzácnych kovov, ako aj cechy, ktoré zabezpečovali dobrú úroveň zhotoveného tovaru, nielen anonymných, ale aj známych zlatníkov, ktorí vedeli vdýchnuť vzácnej surovine jej krásu a úžitkovým predmetom dať podobu umeleckého diela. Liturgické predmety sa do kostolov dostávali prostredníctvom darov rodín, cirkevných hodnostárov, svetských osôb alebo sa usporadúvali na ne verejné zbierky.

Medzi najznámejšou a najplodnejšou osobnosťou zlatníctva patrí nepochybne zlatnícky majster Ján Siláši, ktorý sa usadil v Levoči a tu tvoril viac ako 50 rokov. Vytvoril niekoľko liturgických predmetov aj pre Rád menších bratov sv. Františka konventuálov (tzv.  minoritský rád, minoriti) – tieto liturgické predmety súviseli s Kristovou Božskou podstatou a tajomstvom eucharistie, ktorá spája človeka s Bohom, rovnako tieto predmety mohli byť aj schránkami pre relikvie.

Ján Siláši vytvoril pre minoritov dva kalichy (Levoča, 1764; Spišský Štvrtok, 1773), jeden pacifikál (Spišský Štvrtok, 1761) a tri monštrancie (Levoča, 1758; Rad – Brehov, 1769; Spišský Štvrtok, 1769). Stredobodom Silášiho tvorby boli monštrancie, ktoré sú schránkami na vystavenie hostie – Božieho tela, čo súviselo s kultom sviatosti oltárnej – eucharistie a s oslavou Božieho tela (už od 14. stor. sa pri tomto sviatku monštrancia s eucharistiou nosila v sprievode na verejných procesiách). Tieto monštrancie, resp. všetky jeho liturgické predmety sa na verejnosti objavujú len výnimočne, sú uložené na bezpečných miestach a používajú sa len zriedkakedy, pri príležitosti niektorých sviatkov, napríklad spomínaného sviatku Božieho tela. 

Medzi najkrajšie a najhonosnejšie monštrancie určite patrí neskorobaroková monštrancia vyhotovená pre dnes už zaniknutý kláštor v obci Rad na východnom Slovensku a je považovaná za jednu z najreprezentatívnejších diel Jána Silášiho. Monštrancia je v súčasnosti uchovávaná v rímskokatolíckom Kostole sv. Jakuba v Levoči, nepatrí však do inventára tohto kostola, ako sa uvádza v literatúre. Šesťriadkový nápis na reverze základne monštrancie uvádza, že bola vyhotovená pre Menších bratov sv. Františka konventuálov v roku 1769 pričinením pátra Hyacina pre dnes už zaniknutý kláštor Rad – Brehov: CONVENTVS RAD=IMREGHIENSIS ORD:MINORVM S.P.FRANCISCI CONVEN. ANNO 1769. INDVSTRIA P. HYACIN MV, SIK. LOTHONVM. O založenie kláštora pre rád minoritov sa pričinili Juraj a Peter Melitovci v roku 1633 a v roku 1635 v kláštore už býval minorita Pietro Vallonica. Kláštor v Rade počas rokov svojej existencie neustále čelil ozbrojeným prepadom, rabovaniu a ničeniu, ktoré stáli životy niekoľkých rehoľníkov. V roku 1767 sa kláštorná komunita presťahovala z Radu do neďalekého Brehova, ale aj napriek tomu stará rezidencia (kúria) naďalej v dokumentoch figuruje ako samostatný dom. Podľa fundačných listín z Brehova mali byť do Radu každoročne vysielaní dvaja pátri a až do roku 1797 boli pre tento rehoľný dom menovaní predstavení. V roku 1818 bola duchovná správa farnosti Rad odovzdaná diecéznemu kléru. 

A práve z obdobia dvoch rokov po presťahovaní komunity z Radu do Brehova bola vyhotovená aj táto monštrancia. Už len z týchto skutočností je zrejme, že minoritská komunita v Rade bola naďalej aktívna aj po presťahovaní sa do Brehova a záležalo im, aby mal bývalý kláštor aj naďalej svoju pastoračnú a misijnú základňu. Minoriti si zvlášť ctili a uchovávali pamiatku na svojich umučených rehoľníkov, ktorí tam boli pochovaní. Je dosť možné, že aj motívy na emailových vyobrazeniach vybrané objednávateľom na monštrancii v Rade sú odkazom na ťažké obdobie pôsobenia minoritov v kláštore Rad, na ich utrpenie a obetu spojenú s Ježišovým utrpením (na ostatných dvoch minoritských monštranciách nie sú pašiové motívy, len mariologické vyobrazenia, starozákonné motívy, vyobrazenia svätcov či výjavy poukazujúce na eucharistiu).   

Monštrancia z Radu má dva nápisy, jeden vzťahujúci k roku jej vyhotovenia a druhý darovací nápis z roku 1926. Monštrancia typologicky vychádza z formy relikviáru, kde tvorí rámec pre ústrednú presklenú schránku. Stojí na mohutnej kosoštvorcovo-oválnej nohe s hrebienkami, z ktorej vyrastá driek prerušený nodusom určeným na uchopenie monštrancie. Panel monštrancie má srdcovitý tvar v podobe slnka s dvomi radmi radiálnych lúčov okolo presklenej schránky, kde sa do lunuly, úzkeho mesiačika, vkladá hostia a vo vrchole je ukončený krížikom. Plochu monštrancie pokrýva tepaný plastický dekór pásky, mriežky, palmiet, roziet, volút, nodus ma dekór slimákovito stočených listov, v emailových medailónoch sú zobrazené celé cykly biblických príbehov, panel dopĺňajú emailové postavy adorujúcich anjelov, emailové drobné kvety so vsadenými kameňmi a sklíčkami. Vo vrchole sa objavuje holubica Ducha svätého a polpostava Boha Otca so zemeguľou a tak na pozadí radiálnych lúčov vytvárajú spolu s hostiou symbolizujúcou Krista obraz Najsvätejšej Trojice. 

Emailové maľované medailóny, ktoré zdobia monštranciu predstavujú starozákonné a novozákonné výjavy, ktoré sú doplnené o zobrazenie františkánskeho svätca (zobrazenia s výjavmi františkánskych svätcov sa objavujú na všetkých liturgických predmetoch vyhotovených pre rad minoritov). Ústrednou postavou na paneli tejto monštrancie je sv. František z Assisi v rehoľnom rúchu so stigmami na nohách, rukách a na srdci, kľačiaci pred krížom na pozadí s tepanou mušľou, pod nohami s emailovou lebkou. Každý medailón vrátane tohto je doplnený aj latinským textom (na bielom pozadí čierne písmená). V tomto prípade text priamo hovorí o stigmách, ktoré má na svojom tele svätec. Na nohe základne sú starozákonné motívy poukazujúce na význam eucharistie s pripomienkou chleba, vína a obety – Padanie manny s Mojžišom, Archa zmluvy, Kázanie o chlebe a Obeta Abrahámova. Na paneli okolo presklenej schránky sú novozákonné motívy z pašiového cyklu – Bičovanie Krista, Korunovanie tŕním a Posledná večera, pričom Posledná večera je zakomponovaná do baldachýnu s korunkou s emailovými kvetmi so vsadenými kameňmi a s latinským nápisom hovoriaci v preklade Želám si, aby, som jedol s vami paschu skôr než budem trpieť. Vrchol monštrancie vytvára kríž s rozšírenými ramenami, zdobenými mušľou a volútami s akantom, s oválnymi emailovými medailónmi – Nesenie kríža, Pribíjanie na kríž a vo vrchole scéna Golgoty. Všetky medailóny sú opäť doplnené nápismi zo svätého Písma. 

Výzdoba monštrancie bola mimoriadne náročná, majster použil rôznorodé techniky ako strihanie, liatie, gravírovanie, montáž kvietkov a emailových lístkov, emailovú maľbu v siluetách a iné. Veľkoleposť tejto výzdoby poukazuje aj na to, akým dôležitým liturgickým predmetom je monštrancia. Uchovávala to najvzácnejšie – telo Pána Ježiša v kúsku hostie. Tieto vzácne liturgické monštrancie od Jána Siláši v súčasnosti neplnia svoju funkciu, stávajú sa už len muzeálnymi predmetmi. Ježiš si zaslúži byť adorovaný v tom najkrajšom predmete, ktorý kostol má, lebo bol vytvorený práve pre neho. Monštrancia bola vytvorená pre kláštor Rad – Brehov, na miesto, kde ešte aj dodnes cítiť ducha minoritských mučeníkov. 

Mgr. Emília Poláková, Krajský pamiatkový úrad Prešov, pracovisko Levoča