Medzinárodný deň pamiatok a historických sídiel 2023 – Premeny dedičstva
Dnes si pripomíname Medzinárodný deň pamiatok a historických sídiel témou vyhlásenou medzinárodnou organizáciou ICOMOS PREMENY DEDIČSTVA – HERITAGE CHANGES. Myslíme na to, aké dôležité je zachovávať kultúrne dedičstvo pre budúce generácie, a zároveň si uvedomujeme najvýznamnejšiu a najrýchlejšie rastúcu hrozbu pre ľudí a ich dedičstvo – klimatické zmeny.
Zmenu klímy zažívajú ľudia na globálnom juhu a ľudia žijúci v prímorských oblastiach už vyše desaťročie. Klimatické zmeny charakterizované extrémnymi výkyvmi počasia zaznamenávame na Slovensku približne od roku 2013. Každý rok sa zhoršujú a negatívne zasahujú do našich životov. Ohrozené je nielen prírodné, ale aj kultúrne dedičstvo a pamiatkový fond. Staré stavby stavané v inom podnebí reagujú na veľké výkyvy teploty a vlhkosti zhoršeným technickým stavom, nehovoriac o ich ohrození v dôsledku mimoriadnych udalostí. Už dnes máme dôkazy, ako zmeny klimatických podmienok zhoršujú stav nástenných malieb v kostoloch, akou závratnou rýchlosťou pokračuje degradácia hradných murív, ale aj nedostatočne udržiavaných a nechránených stavieb, ako erózia a zmeny pH pôdy ničia archeologické nálezy či ako rýchlo sa rozmnožujú rôzni škodcovia v drevených konštrukciách. Navyše, takmer každý rok je nejaká pamiatka postihnutá požiarom... Tieto udalosti zapríčinené dosiaľ našim neuváženým konaním sa budú stupňovať vplyvom meniaceho sa charakteru klímy. Vážne dôsledky budú mať najmä v zastavanom území. Extrémne poveternostné situácie ako sú povodne, prívalové dažde, požiare, búrky a veterné smršte, zosuvy pôdy či snehové kalamity môžu narušiť konštrukcie budov, poškodiť základy, fasády, strechy i výtvarné diela vo verejnom priestore. Zásadne môžu narušiť kultúrnu krajinu.
Globálna teplota čoskoro dramaticky prevýši teploty, ktoré zažívali ľudské spoločnosti za posledných 12 000 rokov – obdobie zodpovedajúce geologickej epoche holocénu a dobe, v ktorej sa vyvinuli ľudské civilizácie a obsadili obmedzený environmentálny priestor na planéte. Vedecké výskumy nám poskytujú dosť dokladov o historických spoločenských transformáciách ovplyvnených zmenou klímy. Ich závažné demografické a sociálne dôsledky (migrácia, strata kvality života, úmrtnosť, politický nátlak a náboženský extrémizmus) sú nežiaduce alebo priamo neprijateľné. Nastávajúce klimatické zmeny budú mať pravdepodobne za následok hrozivý pokles poľnohospodárskej produkcie, rastúce potreby nákladných technologických a riadiacich úprav a rozsiahlu migráciu.
Odborníci na celom svete vnímajú potenciál kultúrneho a prírodného dedičstva ako zdroja odolnosti ľudí pri zavádzaní klimatických opatrení. Stále intenzívnejšie analyzujú existujúce aj predpokladané dopady klimatických zmien, pričom si kladú množstvo zásadných otázok. Ako môžu miestne a tradičné znalostné systémy prispieť k rozvoju životaschopných krokov na prispôsobenie sa zmene klímy a zmierneniu budúcich rizík? Akým spôsobom môže byť dedičstvo využité na zvyšovanie povedomia o klimatických zmenách a ich dôsledkoch? Môže byť ochrana kultúrneho dedičstva účinným nástrojom pri riadení klimatických opatrení, aby boli spravodlivé voči najzraniteľnejším komunitám? Identifikácia rizík, zvýšenie odolnosti, prispôsobenie sa zmenám, zavádzanie udržateľných opatrení a zapojenie komunít sú už dnes kľúčovými prvkami pri ochrane kultúrneho dedičstva.
A prečo „premeny dedičstva“? Dedičstvo už nie je statické a zahľadené do minulosti, je živé, neustále sa tvorí a hľadí do budúcnosti. Na podporu otvorenej, kreatívnej a inkluzívnej budúcnosti je podstatná mobilizácia afektívnej sily dedičstva, teda sily týkajúcej sa nálad, pocitov a postojov. Zahŕňa to zdôrazňovanie inej verzie dedičstva, ktorá sa menej zaujíma o národnú minulosť a viac o kolektívne ľudské úsilie. Výzva súčasnosti spočíva v rozhodovaní o tom, čo sa zachová a čo nie, čo sa transformuje a čo sa zámerne zmení, a to tak, aby rozhodovanie bolo pre všetkých spravodlivé. Najdôležitejšie je presvedčiť zodpovedných aktérov, že klimatické zmeny majú aj ďalekosiahle kultúrne rozmery.
Najnovšie štúdie zamerané na vzťah kultúry, dedičstva a klímy skúmajú malé riešenia (okamžité, technologicko-infraštruktúrne zásahy), aj veľké problémy (zmeny v hodnotách, správaní a svetonázoroch). Orientujú sa na minulosť, aby priniesli riešenia pre budúcnosť, objavujú miestne, pôvodné a domorodé znalosti a presadzujú praktické príklady a kritické myslenie. Otázka hľadania riešení pre výzvy antropogénnej zmeny klímy si vyžaduje, aby sme uvažovali holisticky s využitím celej škály nástrojov, ktoré máme k dispozícii. Novú dôležitosť nadobúda diskurz archeológov a historikov o vzťahoch medzi človekom a životným prostredím. Archeologické dôkazy ponúkajú pohľad na ľudskú migráciu vyvolanú klímou relevantnú pre súčasnosť a predkladajú údaje na testovanie modelov budúcich klimatických zmien, a to aj v životne dôležitých ekosystémoch, akým je i Amazónia. Veľkú pozornosť venujú vedci domorodému dedičstvu. Pýtate sa, čo z poznania pôvodných obyvateľov môže byť pre nás prínosné vo chvíli, keď ľudstvo čelí čoraz nebezpečnejším silám planéty vyvolaných jeho vlastným konaním? Okrem praktických znalostí týkajúcich sa trvalo udržateľných spôsobov zabezpečovania potravy, bezpečia a bývania, napríklad svetonázor, v ktorom „príroda“ a „kultúra“ neexistujú ako samostatné entity, ale ako jeden celok, a v ktorom predstavy o tom, čo tvorí „dobrý život“, môžu byť východiskom pre náš budúci „život na poškodenej planéte“.
Čím môže Slovensko prispieť do globálneho hnutia za zastavenie klimatických zmien? Ako môžeme využiť potenciál nášho kultúrneho dedičstva pri zavádzaní klimatických opatrení, zvyšovaní odolnosti komunít a transformácii a adaptácii jeho jednotlivých prvkov? Toto nie je rečnícka otázka, ale výzva k akcii, pretože dnes už neexistuje svet „mimo“ klimatických zmien, sme v tom všetci. Ochrana kultúrneho dedičstva by nás nemala brzdiť, ale motivovať k zmene. Ak sa nám podarí nájsť spôsoby ako ochrániť kultúrne dedičstvo a zároveň prispieť k zastaveniu klimatických zmien, môžeme sa stať lepšími a zodpovednejšími ľuďmi.
Autorka: Martina Orosová, Pamiatkový úrad SR
