KPÚ Trenčín - Mathias Hanisch – "nepoznaný maliar" oltárneho obrazu v kostole sv. Vavrinca v Malej Hradnej

Po požiari v interiéri kostola v Malej Hradnej v júli v roku 2016 bol pohľad na zadymené steny a oltáre čierne od zapáchajúceho dechtu viac než smutný. Neskorobarokový mobiliár kostola bolo potrebné v krátkej dobe reštaurovať. Prioritou bol hlavný oltár s obrazom patróna kostola sv. Vavrinca diakona. Žiak a obľúbenec pápeža Sixta II., mučeník ranokresťanskej cirkvi (* okolo roku 230 v Španielsku - † okolo roku 258 v Ríme), bol za vlády rímskeho cisára Valeriána upálený na železnom rošte, podľa ktorého je v kresťanskej ikonografii rozpoznateľný. Ochranca knihovníkov, archivárov a mnohorakých povolaní vzývaný proti požiarom, ochoreniam, epidémiám, duševnému utrpeniu i mukám v ohni Očistca. Všestranný ochranca sv. Vavrinec sa na prelome 17. a 18. storočia stal aj patrónom pôvodne stredovekého kostola v Malej Hradnej, ktorého pôvodné zasvätenie Všetkým svätým v druhej polovici 18. storočia celkom zaniklo. 

Obraz „neznámeho maliara“ reštaurovala v rokoch 2017 – 2019 akademická maliarka Luba Wehlend. Počas čistenia pravej dolnej časti obrazu, na rozhraní maľby a plátna odkryla pod sekundárnou premaľbou podpis maliara a identifikovala niekoľko písmen neznámeho mena. Porovnávaním signatúry so značenými obrazmi zachovanými mimo územia Slovenska sa podarilo určiť maliara českého pôvodu Mathiasa Hanischa (* 1754, Praha - † 1806, Vukovar), úspešného tvorcu oltárnych obrazov, portrétistu v službách katolíckej cirkvi považovaného za maliara impéria. V ranom období svojej maliarskej kariéry v druhej polovici 80. rokoch 18. storočia sa načas usadil v Trenčíne, kde je jeho pôsobenie doložené v roku 1788 v knihe trenčianskych mešťanov, a tiež v mestských daňových súpisoch z rokov 1789 až 1791. V roku 1790, krátko pred svojím odchodom z Považia namaľoval Hanisch obraz Všetkých svätých pre hlavný oltár nového kostola v Horných Kočkovciach, so stavbou ktorého sa začalo v roku 1771. Tento obraz bol doposiaľ jediným známym Hanischovým dielom na Slovensku. Ako sa v súčasnosti potvrdilo, v trenčianskom regióne mal aj iné zákazky. V roku 1787, teda rok predtým, než sa Hanisch stal mešťanom Trenčína, vytvoril obraz Apoteózy sv. Vavrinca do rovnomenného kostola v Malej Hradnej. Podľa zistení historika Mareka Ďurča v cirkevnej matrike z rokov 1714 – 1788, „...Dňa 27. marca roku Pána 1787 bol vložený do hlavného oltára dlho očakávaný obraz svätého Vavrinca, patróna kostola.“ Nevieme, kedy bol obraz u maliara objednaný, očakávaný bol však akiste preto, že hlavný oltár bol postavený už pred ôsmimi rokmi v roku 1779. Marek Ďurčo upozorňuje, že Ilešháziovci ako dediční zemepáni a vlastníci Trenčianskeho hradného panstva, do ktorého patrila aj obec Malá Hradná, si uplatňovali tzv. patronátne právo nad farským kostolom v Malej Hradnej. V tomto období zabezpečili veľkú časť zariadenia kostola a hoci sa v súvislosti s hlavným oltárom, ani oltárnym obrazom priamo nespomínajú, je pravdepodobné, že boli jeho donátormi. 

Obraz titulárneho svätca sv. Vavrinca v Malej Hradnej, obklopeného anjelmi sprevádzajúcimi jeho cestu do božských nebies, je v kompozícii jednoduchší ako mnohofigurálne zobrazenie obrazu Všetkých svätých z Horných Kočkoviec, oba obrazy však spájajú viaceré spoločné znaky a autocitácie. 

V súčasnosti nemáme bližšie informácie o Hanischovej ceste na východ od Prahy, o jeho vzťahoch či aktivitách. Môžeme hypoteticky uvažovať o tom, či cesta maliara na Považie nesúvisela s jeho oficiálnym alebo neoficiálnym školením v neďalekej Viedni. K takémuto predpokladu môže viesť kvalita jeho maľby, a tiež zručné používanie dobových grafických predlôh i maliarskych vzorov s reminiscenciami na rakúsko-taliansku neskorobarokovú maľbu. V skromných informáciách o maliarovi je nateraz vzácne doloženou skutočnosťou, že v roku 1787 vytvoril obraz pre kostol v Malej Hradnej. Na základe súčasných poznatkov môžeme tento počin považovať za jeho prvé účinkovanie na území terajšieho Slovenska. 
Od atraktívnej zákazky na obraz hlavného oltára v Malej Hradnej sa pravdepodobne odvíjali ďalšie objednávky, čo mohlo byť dôvodom, aby sa na pár rokov usadil v neďalekom Trenčíne, kde v roku 1791 stopa po jeho pôsobení v slovenskom prostredí končí. Okolo roku 1793 je zachytený jeho pobyt v mestečku Sombor v srbskej Vojvodine, kde pobudol do roku 1800, potom sa pravdepodobne presťahoval do starobylého arcibiskupského mestečka Kaloča (Kalocsa). Deväťdesiate roky 18. storočia boli veľmi plodným maliarovým obdobím, z ktorého sú doložené realizácie rozsiahlych portrétnych cyklov svätcov Františkánskej rehole v Subotici, oltárne obrazy a portréty kaločských arcibiskupov. V tomto čase namaľoval aj portrét jedného z najvýznamnejších historikov Uhorska Štefana Katonu (*1732 - †1811) pôvodom z Boľkoviec pri Lučenci, teológa, cirkevného hodnostára, autora mnohozväzkovej zbierky prameňov k uhorským dejinám Historia critica regnum Hungariae 1 – 42. Posledné roky života prežil maliar v chorvátskom Vukovare a venoval sa náboženskej a portrétnej maľbe.

Cesty „potulného“ maliara Mathiasa Hanischa majú niekoľko pevných bodov, o výtvarnom školení maliara však nie sú známe žiadne skutočnosti. Zuzana Korhecz Papp, maliarka a reštaurátorka Mestského múzea v Subotici, ktorá sa dlhodobo zaoberá biografiou, výskumom a reštaurovaním jeho obrazov nevylučuje možnosť, že maliarsky talent zdedil po svojich predkoch a skúsenosti s maľbou získal v pražskom rodinnom prostredí. Podobne sa vyjadrila aj historička umenia Anna Jávor z Maďarskej národnej galérie v súvislosti s výstavou v Subotici v roku 2014. Ján Kollár v Slovníku slavianskych umelcov všetkých kmeňov, menovite maliarov, rytcov, rezbárov, lejárov a krasostavitelo̕v od najstarších časov až po terajší vek, s krátkym životopisom a udaním znamenitejších, najmä národných výtvorov uvádza pražského maliara s menom Jan Jiří Haniš (†1708), a okolo roku 1740 kresliarskeho majstra Františka Haníka, ktorí sú možnou indíciou k rodinnej genealógii Mathiasa Hanischa. 

Zuzana Korhecz Papp identifikovala a skatalogizovala desiatky Hanischových oltárnych obrazov, skoncipovala viacero výstav prezentujúcich nové nálezy, akvizície i samotné reštaurovanie Hanischových obrazov. Svojím nečakaným rozsahom vzbudila pozornosť monografická putovná výstava v roku 2014, ktorú pod názvom Mathias Hanisch neskorobarokový putujúci maliar uviedli múzeá a galérie v Subotici, Sombore a maďarskom mestečku Baja. 

V našej odbornej literatúre meno Matiáša Hanisa, (tiež Hainiš, Hanik) ako „trenčianskeho maliara a reštaurátora“ letmo spomína Anna Petrová-Pleskotová (Maliarstvo 18. storočia na Slovensku, 1983) v súvislosti s obrazom Všetkých svätých v rímskokatolíckom kostole v Horných Kočkovciach. Maliar Mathias Hanisch figuruje i v katalógu maliarov Barokové inšpirácie projektu Jozefa Medveckého, ktorý uvádza grafickú predlohu rytca Sebastiana Langera (*1772 - †1841) k postave sv. Štefana kráľa na obraze Všetkých svätých v Horných Kočkovciach. 

Obraz Apoteóza sv. Vavrinca v Malej Hradnej je naďalej predmetom skúmania jeho umeleckohistorických a historických súvislostí. Nález signatúry Mathiasa Hanischa je však aj príjemnou výzvou k citlivému reštaurovaniu „neznačených“ obrazov, a možno i prehodnoteniu neistých autorských atribúcií maliarskych diel poslednej tretiny 18. storočia na Slovensku.

Barbora Matáková, KPÚ Trenčín