Kúria s hospodárskym areálom v Hajnáčke je národnou kultúrnou pamiatkou
Po dlhšom úsilí sa súčasťou pamiatkového fondu stala aj pôvabná kúria a hospodárskym areálom v Hajnáčke. Šľachtické sídlo rodu Ebeczkých s hospodárskymi stavbami a záhradou sa nachádza v zástavbe obce priamo pod rovnomenným hradom. Ojedinele zachovaný areál v krásnom prírodnom prostredí južného Slovenska snáď v blízkej dobe prejde postupnou obnovou. Novovyhlásená národná kultúrna pamiatka je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu evidovaná pod číslom: 13 027/1-4. Pozostáva zo štyroch pamiatkových objektov – kúrie, sýpky, hospodárskej stavby a záhrady.
Kúria (zv. Kubínyiho/Ebeczkého kúria) je výrazným predstaviteľom jednopodlažnej symetrickej vidieckej architektúry s empírovými a klasicistickými prvkami, ktorá sa vzácne zachovala bez väčších zmien dodnes. Vybudovaná bola v prvej tretine 19. storočia a posledné väčšie úpravy na nej prebehli na začiatku 20. storočia. Ide o mimoriadne intaktne zachovaný objekt, ktorý si napriek narušenému stavu zachováva vysokú mieru pamiatkových hodnôt. Kúria je integrálnou súčasťou bývalého hospodárskeho areálu. Ebeczkého kúria je jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z obdobia rokov 1810 – 1820. Jednotlivé osi fasád sú tvorené dvojicami pravouhlých okien po oboch stranách predsunutého vstupného portika, ktorý je jednoosový. Lemovaný je pilastrami s dekoratívnou konvexne prehnutou atikou.
Sýpka tvorí integrálnu súčasť vidieckeho šľachtického sídla. Svojou exponovanou polohou a objemom bola práve sýpka v rámci hospodárskeho dvora vizuálne akcentovaná. Určená bola samozrejme predovšetkým na skladovanie obilovín a produktov z hospodárstva, ako napr. vína a zemiakov v prízemí. Sýpka predstavuje špecifický architektonický typ rozložitej dvojpodlažnej murovanej stavby so zaklenutým zastropením. Vznikla pravdepodobne súbežne s výstavbou kúrie v prvej tretine 19. storočia a tvorí s ňou jeden funkčný a urbanisticko-architektonický celok.
Hospodárska stavba predstavuje architektonickú a urbanistickú súčasť rozmiestnenia budov v rámci hospodárskeho dvora šľachtickej usadlosti. Vznikla pravdepodobne o čosi neskôr ako objekt sýpky a kúrie, pravdepodobne niekedy okolo polovice 19. storočia. Priestor je riešený ako hala, v ktorej sa dodnes nachádzajú pozostatky technológie na rozvod obilia, ktoré bolo uskladňované na dvoch podlažiach. Poschodie je tvorené celodrevenou konštrukciou. Pozoruhodný je tesársky zložito vytvorený nosník v ústrednej časti krovu. Napriek narušenému stavu a degradácii drevených konštrukcií poschodia a krovu by bolo vhodné objekt zachovať a nájsť mu zmyslupné využitie.
Záhrada (areál hospodárskeho dvora pri kúrii) je aj napriek skutočnosti, že prevažná časť pôvodnej rozlohy záhrady zanikla a nezachovali sa ucelené porastové štruktúry, neoddeliteľnou súčasťou areálu kúrie. Ako uvádza Florentská charta v čl. 2 – historická záhrada je tvorená najmä zložkami rastlinnými, teda živými, ktoré sú ako také pominuteľné a obnoviteľné. Pamiatkové hodnoty historickej záhrady alebo parku teda nespočívajú iba v hmotnej podstate vegetačných prvkov. Pamiatkovou podstatou je v tomto prípade zachovanie princípu, obsiahnutého v ich prírodnej a nezastavanej podstate. Záhrada pri kúrii v obci Hajnáčka predstavuje tvorbu prírodno-krajinárskych úprav, ktoré boli realizované v priebehu 19. storočia na území Slovenska. Predpokladať možno pravidelnú úpravu nádvoria. Záhrada je neoddeliteľnou súčasťou kúrie a predstavuje historický doklad vývoja hospodárskych areálov pri kaštieľoch a kúriách na Slovensku. Do súčasnosti si zachovala časť svojej pôvodnej rozlohy a parcelácie. Zachovanie prírodného charakteru územia v bezprostrednej blízkosti pamiatkových objektov (kúria, sýpka a hospodárska stavba) je žiadúce v celospoločenskom záujme, ktorý by zohľadnil zachovanie koherentnosti ojedinelého hospodárskeho areálu.
Radomír Sabol, PÚ SR
