Kalvária v Novej Bani sa stala národnou kultúrnou pamiatkou

Kalvária vybudovaná v prírodnom prostredí na západnom okraji Novej Bane v prvej polovici 19. storočia predstavuje intaktne zachovanú súčasť historickej štruktúry mesta a tvorí krajinnú dominantu definujúcu jeho krajinný ráz.  Kostol a kaplnky kalvárie sa do súčasnosti zachovali v pôvodnom architektonickom výraze a sú typickými reprezentantmi sakrálnych stavieb postavených v duchu klasicizmu.

Kalvária začína pod úpätím kopca Záhrb, na ktorom je situovaná krížová cesta ukončená na vrchu rímskokatolíckym Kostolom sv. Kríža. Pred nástupom na krížovú cestu stojí Kaplnka Trpiaceho Krista (tzv. „prípravná“), ktorá je pravdepodobne staršia ako zvyšok kalvárie. Hlavná kompozícia urbanisticko-architektonického komplexu kalvárskeho areálu je založená na pomerne pravidelnom serpentínovom kľukatení nespevneného lesného chodníka v spodnej časti a priamom stúpaní v hornej tretine, pozdĺž ktorého sú situované jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Dominantnou stavbou areálu a kompozičným a ideovým vyvrcholením je rímskokatolícky Kostol sv. Kríža, situovaný na samotnom vrchole kopca. 

Pred vznikom súčasnej kalvárie v Novej Bani nie je vylúčená na úpätí kopca Záhrb existencia staršej skromnejšej kalvárie, ktorá nie je pramenne exaktne doložená. V 18. storočí tu existovalo bratstvo Confraternitas agoniae Christi (bratstvo Kristovej agónie/Pohrebné bratstvo), ktoré sa podieľalo aj na výstavbe terajšej kalvárie. Existenciu staršej kalvárie by mohla dokladať práve Kaplnka Trpiaceho Krista, v niektorej literatúre označovaná ako klasicistická z roku 1822. 

So stavbou súčasného kalvárskeho Kostola sv. Kríža sa začalo 26. mája 1824. Jednoloďová stavba je zachovaná v hmote z doby svojho vzniku a architektonickým prevedením deteguje dobu výstavby. Objekt neprešiel zásadnými stavebnými úpravami a ponechal si pôvodný klasicizujúci architektonický výraz. Zachoval si pôvodné pôdorysné a dispozičné riešenie, vertikálne a horizontálne konštrukčné prvky, pruské klenby v lodi, rovnako aj pôvodné výškové riešenie a tvar strechy. Fasády majú jednoduchý architektonický výraz v duchu klasicizmu, zachované sú pôvodné kamenné ostenia okenných otvorov a vstupného portálu. Kaplnky krížovej cesty (I. až XIV. zastavenia) sú typickými reprezentantmi malých sakrálnych stavieb 19. storočia. Vystavané boli v roku 1825 a majú identické architektonické prevedenie – podobu malej hranolovej stavby postavenej na kamennom sokli, ktorý sa výškovo prispôsobuje sklonu terénu. V nikách kaplniek sa nachádzajú kovové reliéfy zo začiatku 20. storočia, znázorňujúce výjavy jednotlivých zastavení. Rovnaké reliéfne vyobrazenia výjavov aké sú v kaplnkách krížovej cesty v Novej Bani možno nájsť v Diakovciach, Stupave, Starej Turej, Topoľčiankach. 

Kostol aj kaplnky boli viackrát obnovené, väčšie obnovy boli realizované v rokoch 1925 a 1956, avšak rozsah prác nie je známy. Zastavenia krížovej cesty boli reštaurované v roku 2020. Hmotovo-priestorová skladba areálu kalvárie, rovnako aj zachovaná historická dispozícia a výraz objektu kostola, prípravnej Kaplnky sv. Kríža a kaplniek krížovej cesty predstavujú hodnotný doklad sakrálnej architektúry 1. polovice 19. storočia. Všetky objekty kalvárie sa zachovali bez zásadných stavebných úprav, ktoré by zmenili ich architektonický výraz prezentujúci charakteristické slohové prvky typické pre klasicizmus, akými sú lizény a kladie na hlavnej fasáde kostola, korunné profilované rímsy, pilastre členiace fasády veže kostola, tvar okenných otvorov a vstupného portálu kostola so zachovanými kamennými osteniami, pruské klenby v lodi kostola. Kostol sv. Kríža spolu so zastaveniami krížovej cesty a prípravnou Kaplnkou Krista Trpiteľa vytvárajú ucelený súbor a predstavujú jeden ideologický celok. Jednotlivé kaplnky vhodne dopĺňajú význam a ideológiu celého areálu a sú dôležité pre zachovanie celistvosti stavebného diela situovanom v lesnom prostredí.

Kalvária v Novej Bani bola vybudovaná ako miesto vykonávania verejných liturgických procesií v duchu dobového fenoménu pútnictva. Na kalvárii sa aj v súčasnosti konajú pravidelne náboženské procesie a sväté omše. Areál kalvárie je tiež využívaný ako oddychové miesto v prírodnom prostredí Novej Bane s výhľadom na mesto. 

Kalvária sa stala súčasťou pamiatkového fondu SR na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu SR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4. novembra 2024. Do registra nehnuteľných kultúrnych pamiatok Ústredného zoznamu pamiatkového fondu bola zapísaná pod číslom 13031/1-17 ako súbor sedemnástich  pamiatkových objektov – kalvárie (kalvársky vrch), Kostola sv. Kríža, Kaplnky Trpiaceho Krista a štrnástich kaplniek krížovej cesty.

Mgr. Zuzana Bokorová, Mgr. Milada Oravcová, PÚ SR