Kalvária v Modre je národnou kultúrnou pamiatkou

Kalvária situovaná na odľahlom mieste v modranských vinohradoch reprezentuje umeleckú tvorbu raného 19. storočia v klasicistickom prevedení s prvkami neskorého baroka. Vzhľadom na mieru zachovania a autenticity predstavuje významné výtvarné dielo svojho druhu na Slovensku. Kalvária v Modre je nositeľkou súboru pamiatkových hodnôt: urbanistickej, historickej, výtvarnej a architektonickej hodnoty.

Murovaná kalvária pochádza z roku 1814. Postavená bola z príspevkov veriacich na mieste staršej drevenej kalvárie s plechovými korpusmi tiel ukrižovaných, ktorú dokladá vizitácia z roku 1781. Umiestnená je na vyvýšenom teréne medzi vinicami. Cesta k nej je lemovaná novodobou keramickou krížovou cestou z roku 2018. Krížovú cestu tvorí päť murovaných panelov, navzájom od seba vzdialených pár desiatok metrov a v nich sú osadené keramické maľované platne s výjavmi krížovej cesty. Kalvárske súsošie predstavuje dvanáste zastavenie: Kristus umiera na kríži. Ide o exteriérové dielo troch krížov umiestnených na mohutnej murovanej terase, ktorú sprístupňuje dvojica zrkadlovo umiestnených schodísk.

Autorstvo kamenných krížov s korpusmi ukrižovaných nie je známe. Samotné telá skupiny sú umiestnené na krížoch s vysokými podstavcami, ktoré sú hranolové a klasicisticky dekorované. Vyhotovenie sôch ukrižovaných a podstavcov vrátane ich výzdoby jasne prezentujú klasicistické stvárnenie a tým aj dobu svojho vzniku. Spracovanie detailov i proporcií lotra po pravej strane Krista nezodpovedá spracovaniu postavy Krista a lotra po jeho ľavici – je preto pravdepodobné, že kalváriu nevytvoril jeden autor, ale viacerí, možno z jednej dielne. 

Slohové prevedenie terasy, ktoré v pôdoryse tvoria viaceré konvexne vyduté línie a pompézna dvojica schodísk naznačuje, že terasa mohla vzniknúť už pred rokom 1814 a tvoriť pódium pre drevené kríže. Keďže pôvodná drevená kalvária pochádzala z obdobia vrcholného baroka, barokové prevedenie terasy by tomu zodpovedalo. Nika na severovýchodnej strane terasy mohla byť v pôvodnej barokovej verzii Božím hrobom. Využitie konvexne vydutého priečelia terasy s vyhĺbeným otvorom (Božím hrobom) by zodpovedalo dobovému inscenovaniu a výzdobe kalvárií daného obdobia. O možnosti, že terasa mohla byť postavená v druhej polovici 18. storočia a niesť drevené kríže píše už Martin Čičo v publikácii Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Tieto hypotézy by potvrdil alebo vyvrátil umelecko-historický výskum. 

Kalvária sa stala súčasťou pamiatkového fondu SR na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu SR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. januára 2025. Do registra nehnuteľných kultúrnych pamiatok Ústredného zoznamu pamiatkového fondu bola zapísaná pod číslom 13039/1 ako súbor piatich pamiatkových objektov: kalvária (kalvársky vrch), terasa, tri kríže s korpusmi.

Mgr. Milada Oravcová, PÚ SR

Odborný podklad na vyhlásenie NKP spracovala Mgr. Andrea Bunčeková, PÚ SR, 2023