KPÚ Trenčín - Hlavný oltár sv. Štefana kráľa vo farskom kostole v Beckove a cesta k jeho záchrane
Vo svätyni rímskokatolíckeho farského kostola v Beckove sa nachádza hnuteľná národná kultúrna pamiatka - hlavný oltár sv. Štefana kráľa. Podľa zmienok v literatúre údajne nahradil starší – zasvätený sv. Kataríne a zaobstaraný majiteľom beckovského hradného panstva Stiborom II. v roku 1424. Erb umiestnený na oltárnom retábule poukazuje na objednávateľa dnešného oltára z konca 17. storočia – novomestského prepošta a neskôr aj nitrianskeho biskupa Jakuba Haška. Potvrdzujú to aj archívne pramene. Na základe kanonickej vizitácie z roku 1766 poznáme aj približný opis tohto oltára: „Na ňom (t. j. oltári) je tabernákulum, práca sochárska skutočne elegantná a rozjasnená v sviežich farbách. Obraz sv. Štefana je tu v strede dvojaký, raz maľovaný, raz sochársky, ktorý je doplnený takisto sochami sv. Ladislava kráľa a sv. Imricha kniežaťa, na druhej strane Sv. Františka Serafínskeho a Sv. Antona Paduánskeho.“ Je zrejmé, že súčasná podoba Haškom objednaného hlavného oltára nie je úplne autentická. Posledné dve spomenuté sochy rehoľných svätcov sa na oltári nezachovali.
Dnes možno oltár sv. Štefana kráľa charakterizovať po formálnej stránke ako trochu atypickú barokovú oltárnu architektúru. Jeho súčasťou je murovaný oltárny stôl so sochársky zdobeným svätostánkom. Ústredným dielom centrálnej časti oltára a zároveň z umelecko – historického hľadiska jeho najkvalitnejšou súčasťou je obraz zobrazujúci sv. Štefana ako odovzdáva uhorské kráľovské insígnie Panne Márii s Ježiškom. Olejomaľbu vytvoril barokový maliar C. W. Brandt, pôsobiaci v Trnave v polovici 18. storočia. Oltárny nadstavec zdobila drevorezby uhorských patrónov – sv. Štefan, sv. Ladislav a sv. Imrich, dvojica drobných anjelikov a obraz sv. Trojice. Dôležité údaje o úpravách oltára v rokoch 1720, 1853 a 1922 zachytávajú dva nápisy – jeden na averze a druhý na reverze kartuše s Haškovým erbom.
Kvôli havarijnému stavu oltára bol v roku 2006 spracovaný zámer na jeho reštaurovanie, na čo v roku 2008 nadviazal reštaurátorský výskum spolu s dokumentáciou návrhu na reštaurovanie. Ich autorom bol akad. soch. Jozef Klech. Kvôli havarijnému stavu oltárnej architektúry, výrazne oslabenej červotočom, sa pristúpilo v prvej fáze k demontovanou oltárneho nadstavca a prevezeniu jeho častí do reštaurátorského ateliéru. Do pripraveného reštaurovania však vstúpila smutná a nečakaná udalosť - smrť reštaurátora. Reštaurovanie sa prerušilo, a to nakoniec na niekoľko rokov. Stratu určitej kontinuity prác ovplyvnil aj druhý fakt, a to časté zmeny správcov beckovskej farnosti. Okrem toho práce boli podmienené len postupným získavaním finančných prostriedkov.
Reštaurátorská akcia „ožila“ až v roku 2015. Vďaka spolupráci medzi vtedajším správcom farnosti a Obcou Beckov sa podarilo v prvom kroku aspoň previesť demontované časti oltára naspäť do Beckova. Zároveň sa podarilo nadviazať spoluprácu s reštaurátorom Mgr. art. Tomáškom Kucmanom, ktorý sa podujal pokračovať v začatej práci svojho zosnulého kolegu. Vďaka finančnej podpore grantového programu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom sa podarilo po niekoľkoročnej prestávke zreštaurovať aspoň drevorezby sv. Štefana kráľa a sv. Imricha z oltárneho nadstavca. Po vrátení do interiéru kostola zostali dočasne prezentované na provizórnych podstavcoch vo svätyni. Podobne v roku 2016 sa vďaka grantovej finančnej pomoci zreštaurovali sochy sv. Ladislava, dvojice anjelikov a kartuša s Haškovým erbom. O rok nato sa zreštaurovali architektonické a dekoratívne (vyrezávané ornamenty) prvky oltárneho nadstavca. V roku 2018 však došlo k ďalšej zmene v správe farnosti a reštaurovanie bolo opäť prerušené. Obnovilo sa po ročnej prestávke a výzvou na rok 2019 – opäť vďaka finančnej pomoci Ministerstva kultúry – sa stali štyri drevorezby anjelov zo svätostánku. V ďalšej etape je potrebné zabezpečiť reštaurátorský výskum s návrhom na reštaurovanie oboch oltárnych obrazov, pretože reštaurátorská dokumentácia z roku 2008 sa sústredila viac – menej len na sochársku zložku a oltárnu architektúru.
V doterajšom procese reštaurovania oltára sa začali postupne objavovať nové poznatky o jeho štýlovej pluralite, nejednotnosti identifikovaných povrchových úprav na jednotlivých prvkoch, či o rozdielnom kvalitatívnom stupni výtvarného aj remeselného stvárnenia jednotlivých sôch. Je zrejmé, že jednotlivé pamiatkové predmety nevznikli ako primárne súčasti jedného oltárneho celku. Pre zabezpečenie záchrany hlavného oltára sv. Štefana kráľa z Beckova je preto v budúcnosti potrebné nájsť cestu z dvoch úskalí. Jedným je otázka metodiky jeho prezentácie so zohľadnením priebežne zisťovaných nových skutočností. Treba preň nájsť v konečnej fáze vhodný, z pamiatkového a umelecko – historického hľadiska akceptovateľný výraz ako celku. Druhým dôležitým faktorom bude zabezpečenie kontinuity v reštaurátorských prácach, ktoré boli už viackrát z objektívnych príčin prerušené. Cieľom pamiatkarov a nepochybne aj vlastníka a Beckovčanov je vrátiť hlavný oltár do jeho kompletnej podoby, ktorá by dôstojne slúžila veriacim. Nemožno skompletizovať zreštaurovaný nadstavec a osadiť ho na nezreštaurovanú hlavnú etáž oltára bez toho, aby sa aj tá technicky stabilizovala a prinavrátila do historicky aj výtvarne akceptovateľnej podoby. Pri záchrane tejto hnuteľnej kultúrnej pamiatky bude ďalej veľmi dôležité, aby jej vlastník – farnosť Beckov vytrvala vo svojom snažení a s vítanou pomocou Obce Beckov pri vypracovávaní žiadostí o granty krok za krokom pokračovala v zabezpečovaní reštaurovania. Výsledkom by malo byť dôstojné prezentovanie hlavného prvku v liturgickom zariadení beckovského farského kostola. Vďaka reštaurovaniu sa ako bonus podarí získať nové poznatky o oltári, ktorý predstavuje jedno z dôležitých ohniviek v reťazi diel objednaných osobnosťou Jakuba Haška v regióne Nového Mesta nad Váhom.
Mgr. Mária Vdovičíková, KPÚ Trenčín
