Dokumentácia a záchrana prievlaku s nápisom z roku 1788 (1799) v Sobotišti
Krajský pamiatkový úrad Trnava počas posudzovania zámeru pripravovanej novostavby rodinného domu v Sobotišti zistil, že plánovaná novostavba má byť situovaná na mieste historického ľudového domu na kopanici zvanej Kadlečíkovci. Počas následnej obhliadky našli pracovníci úradu v prednej izbe domu na prievlaku trámového stropu nápis s vročením, o ktorom súčasní majitelia nevedeli. Dom nie je pamiatkovo chránený a jeho stav bol už pri obhliadke v havarijnom stave. Po prerokovaní s majiteľmi domu sa tento hodnotný a významný nález podarilo v rozsahu celého prievlaku zachrániť a dočasne uložiť do zrekonštruovanej hospodárskej budovy usadlosti, kým nebude osadený do nového altánku alebo letnej kuchyne.
Kopanice (osady) tvoria rozptýlené osídlenie v kopcovitom teréne vo forme osád s 2 – 3 až desiatkami domov. Vznik kopaničiarskeho osídlenia podnietili populačný rast obyvateľstva a nedostatok vhodných pozemkov v blízkosti intravilánov obcí, a preto domáce obyvateľstvo začalo osídľovať i odľahlé a ťažšie dostupné oblasti. Dovtedy nevyužívané plochy lesnej pôdy sa klčovali (zbavovali porastov), budovali sa na nich nové obydlia a kultivovala sa pôda okolo nich.
Názvy kopaníc odkazujúce na ich zakladateľov sa zachovali do dnešných dní. Nie je nezvyčajné, že niektoré názvy osád sa v priebehu časov skomolili, zmenili či úplne zanikli. Orálna história siaha tri- štyri generácie dozadu, ale historické mapové podklady nám zachytávajú oveľa staršie toponymá a ich vývoj.
V chotári Sobotišťa sa kopaničiarske osídlenie nachádza v jeho severnej a severovýchodnej časti. Formovať sa začalo od 17. storočia. Osídľovanie sa najprv šírilo pozdĺž hlavných vodných tokov a neskôr postupovalo od dolín vyššie do podhorských oblastí. Na mapách prvého vojenského mapovania z rokov 1782 až 1784 je severovýchodným smerom od centra obce, v priestore kopanice Kadlečíkovci, zakreslený vrch s menom Laza berg a v jeho okolí niekoľko kopaníc ešte bez uvedenia ich názvu. Jedna z nich by mohla byť kopanica Kadlečíkovci, ale vzhľadom na nepresnosť mapovania to nie je isté. Druhé vojenské mapovanie (1. polovica 19. storočia) už zachytilo kopanicu Kadlečíkovci, ale ešte bez názvu, a susednú (väčšiu) kopanicu Halabrínovci pod názvom Nové Lazy. Zaujímavosťou je, že mapovanie zachytilo ďalej severovýchodne od Halabrínovcov lokalitu Nad Kadlecziky, ktorej názov bol odvodený od priľahlej osady (dnes zvanej Kutálkovci alebo U Kadlečíkov). Rod Kadlečíkovcov sa tak do miestnej historickej i súčasnej typonymie zapísal viacerými názvami lokalít. Vrch Laza je na mapách druhého mapovania uvedený už pod názvom Uchanek berg. Názov vrchu Uchánok pretrval dodnes. Stav zaznamenaný na týchto mapovaniach korešponduje s údajmi, ktoré zachytávajú cirkevné matriky, ktoré ako miesta narodenia detí uvádzajú ex Kopanic, Neo Lazy/Lazi,Nové Laze (z Kopaníc, z Nových lazov), prípadne ex extirpa (z klčoviska/lazov). Tretie vojenské mapovanie z roku 1882 zaznamenalo názvy väčšiny existujúcich osád v chotári obce, ale osadu Kadlečíkovci severozápadne od Halabrínovcov ešte nie.
Najstaršia katastrálna mapa obce z roku 1909 zaznamenala s veľkou precíznosťou všetky vtedajšie stavby a množstvo miestnych názvov, ale názov osady tiež ešte nie. Predmetný dom podľa tejto mapy mal pôvodne obdĺžnikový pôdorys s dlhšou stranou orientovanou v smere sever – juh a s kratšou južnou fasádou orientovanou smerom k obci Sobotište. Podľa katastrálnej mapy na dom (parcela č. 7967) nadväzoval ďalší dom pôdorysného tvaru písmena L (parcela č. 7968), pričom spolu vytvárali pôdorysný tvar obráteného písmena U s nerovnako dlhými krídlami.
Kopanica Kadlečíkovci ostala nepomenovaná aj na ďalších mladších mapách a prvýkrát sa jej názov ako Kadlečík objavuje až na mape z roku 1955, čiže až po vyše 160 rokoch obývania osady Kadlečíkovcami.
Počas obhliadky bol celý dom pôdorysného tvaru písma L už zbúraný a bola možnosť nahliadnuť len do dvoch izieb domu na parcele č. 7967, pričom v prednej izbe bol kompletne zachovaný trámový strop s prekladanými doskami, ktorý bol podopieraný jedným prievlakom umiestneným v strede stropu v dlhšej osi izby. Prievlak je horizontálny masívny nosný trám, ktorý preberal zaťaženie stropu. Na tomto prievlaku o celkovej dĺžke 5,5 m a priemere 16 x 21 cm bol objavený nápis JAN KADLECÍK POStAWIL IZBU IEta PANE 1788 (1799) – Ján Kadlečík postavil izbu (dom) v roku 1788 (1799). Rytý nápis v dvoch riadkoch o dĺžke 37,5 cm a výške písma 6,5 cm je na prievlaku umiestnený od stredu bližšie k priečeliu domu. Spodná hrana prievlaku na strane nápisu bola tesársky skosená a skosenie na obidvoch koncoch ozdobne ukončené. Nápis je vyhotovený v slovenčine v podobe používanej na konci 18. storočia v tejto oblasti. Písmo je takmer celé v majuskule (veľké písmená), okrem písmena T, ktoré je v minuskule (malé písmená). Písmená N a S sú zrkadlovo otočené, písmeno W je obrátené. Takéto nepresnosti v písaní grafém v dedinskom prostredí bývali bežné. Vročenie je pravdepodobne 1788, ale nedá sa nedá vylúčiť ani rok 1799.
Uvedené meno a priezvisko Ján Kadlečík nám potvrdzuje, že išlo o usadlosť rodiny Kadlečíkovcov pomenovanej podľa staviteľa a uvedený rok je rokom postavenia domu. Nájdený nápis na prievlaku domu nám nielenže datoval postavenie samotného domu, ale aj prepojil konkrétneho človeka so stavbou, čo pre obdobie 18. storočia vo vidieckom prostredí vôbec nie je obvyklé. Napriek tomu, že cirkevné matriky zaznamenávajú viac osôb s menom Ján Kadlečik, ako najpravdepodobnejšie, napriek tomu, že neprebehol podrobný genealogický výskum, sa javí, že ide o Jána Kadlečíka, ktorý sa dňa 17. apríla 1786 ako 40-ročný vdovec oženil s vdovou Annou. Ako bydlisko má uvedené Neo lazy. Jánova prvá manželka Alžbeta zomrela rok predtým. Z týchto kusých informácií môžeme dedukovať, že rodina Jána s deťmi z prvého manželstva, ako aj deti jeho druhej manželky a tiež možno spoločné deti Jána a Anny potrebovali viac priestoru a tak Ján prikročil k stavbe nového domu, resp. ako sa to píše na prievlaku – izby.
Z nálezu nápisu, matrík a historických máp tak môžeme na príklade rodiny Kadlečíkovcov aj bez hĺbkového výskumu rekonštruovať proces osídlenia. Ako sa rodina rozrastala, potrebovala viac miesta na bývanie a obživu, a tak osídľovala stále odľahlejšie miesta.
Búranie starých domov nenávratne ničí stopy historického osídlenia, čo nás v konečnom dôsledku ochudobňuje o našu spoločnú históriu, lebo história nie je tvorená len významnými osobami, bitkami, stavbami kaštieľov či kostolov, ale najmä životmi konkrétnych obyčajných ľudí, ktorí tu žili pred nami, zveľaďovali krajinu a prežívali podobné životné osudy, aké žijeme my. Tak ako sa oni snažili skultivovať krajinu a odovzdať ju ďalším generáciám, my by sme mali k ich „daru“ pristupovať s rešpektom a úctou a zanechať ich stopy aj pre ďalšie generácie.
Záverom by sme chceli v súvislosti s týmto nálezom pripomenúť, že v zmysle § 40 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (pamiatkový zákon) je každý povinný ohlásiť nález veci pamiatkovej hodnoty (napr. pri búraní starej stavby novými majiteľmi nehnuteľnosti) krajskému pamiatkovému úradu. Táto ohlasovacia povinnosť sa vzťahuje aj na archeologické nálezy (napr. ľudské kosti, keramické črepy, nádoby, nástroje a mince spred roku 1919 a vojnové predmety spred roku 1946, ktoré sa našli na zemi, v zemi, vo vode či v hmote stavby). Vhodné je taktiež vopred informovať príslušné pracovisko v prípade, ak má dôjsť k asanácii staršej stavby, aby krajský pamiatkový úrad mohol zabezpečiť jej dokumentáciu.
Pri vypratávaní alebo búraní starej stavby môže dôjsť aj k nálezu starých listinných dokumentov. Ak by ich obsah, pôvod alebo čas vzniku vytváral predpoklad, že by mohlo ísť o archívny dokument, je povinnosť ich predložiť archívu v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
Informácia k podobným situáciám: KPÚ Trnava v roku 2018 zachránil z búraného domu v Borskom Mikuláši, časti Borský Peter, okr. Senica, trám s nápisom 1856 a v roku 2020 so Západoslovenským múzeom v Trnave z búraného domu v Abraháme, okr. Galanta, dva maľované prievlaky s nápismi a vročením 1857, ktoré sa stali súčasťou zbierkového fondu múzea.
Zuzana Rábiková, Matúš Sládok, Eva Šabíková, KPÚ Trnava
Pramene:
Vojenské mapovania:
Výrez z katastrálnej mapy z roku 1909:
maps.hungaricana.hu/en/MOLTerkeptar/13269
Mapa z roku 1955:
www.staremapy.sk
Údaje z matrík:
www.familysearch.org/
FLOREC, Václav - VAŘEKA, Jozef: Lidová architektura. Encyklopodie. SNTL, ALFA, Praha 1983, s. 178, heslo průvlak.
