KPÚ Nitra - Ďakovný list KPÚ od farnosti Kubáňovo za archeologický výskum zanitknutého kostola
Existenciu farnosti v Kubáňove (okr. Levice) potvrdzuje zápis o farárovi Egídovi (Egidius plebanus de Seci) z rokov 1332-1337. Podľa vizitácie z roku 1697 sa v Kubáňove nachádzal kostol sv. Andreja-Svorada a Benedikta, ako filiálka farnosti vo Vyškovciach nad Ipľom. Bol vybudovaný z kameňa v tvare rotundy, mal trámový strop a šindľovú strechu. Svätyňa bola zaklenutá, ale sakristia už vtedy bola ruinálnom stave. Od roku 1714 do roku 1787 bolo Kubáňovo filiálkou farnosti v Ipeľskom Sokolci. V roku 1787 bola kubáňovská filiálka povýšená na samostatnú farnosť. Zo súpisu kostolov a fár Ostrihomského arcibiskupstva z roku 1733 vyplýva, že malý starý kostol kruhového pôdorysu mala poškodenú strechu a už neslúžil bohoslužobným účelom. Zo zápisu z roku 1773 vyplýva, že ruiny zaklenutého kostola spustli a bol nahradený novopostaveným kostolom v centrálnej časti obce.
Až donedávna sa myslelo, že starý kostol sa nachádzal na mieste dnešného kostola. Okolo roku 2010 vznikli vedecké úvahy o tom, že starý kostol sa mohol nachádzať niekde v priestore dnešného obecného cintorína. V roku 2011 za márnicou na voľnej ploche uskutočnil RNDr. Ján Tirpák, CSc. georadarový výskum, počas ktorého boli zistené veľké anomálne plochy.
V rámci dotačného systému prioritného projektu Ministerstva kultúry SR pod názvom „Overenie geofyzikálnych meraní na území vytypovaných stredovekých sakrálnych stavieb, etapa I", Pamiatkový úrad Slovenskej republiky realizoval archeologický výskum pod vedením PhDr. Karla Práška, riešiteľom Mgr. Pavlom Paterkom. Výskum bol plánovaný v troch obciach, v Kubáňove (okr. Levice), Kamennom Moste a v Mojzesove (obe okr. Nové zámky) v období od 14.-26. októbra 2019, vo forme akejsi "time team". Medzinárodnú účasť zabezpečili poslucháči štúdia archeológie z Univerzity Lóránda Eötvösa v Budapešti (Eötvös Lóránd Tudományegyetem), pod vedením doktorandkou Ritou Rakonczay, ktorá bola metodicky usmernená dr. Maximom Mordovinom.
Počas archeologického výskumu sa otvorili 3 zisťovacie sondy 5x1,2m, 5x1,2m, 2x1,2m. Objavené boli doklady blízkosti existencie zaniknutej sakrálnej stavby. V planírkach sa našiel stavebný materiál, ktorý mohol pochádzať z múrov kostola, zvyšky omietok s bielym, žltým, červeno-hnedým maľovaním, zvyšky zoxidovaných farebných sklíčok, oblúkové kovanie z okraja sklenených kružieb). Jeden žľab, ktorý sa zistil v okrajovej časti sondy č. 2 mohol byť aj negatívny základ kostola. Okrem stavebných fragmentov sa našli aj kostrové hroby, z ktorých sa čiastočne začistili a zdokumentovali 3 ks. Nad uvedeným horizontom sa našli zvyšky akejsi remeselnej dielne, zrejme z novoveku, ktorá sa prejavila vo forme ohnísk a žľabov s popolom, v ktorom sa našlo veľké množstvo bronzových zliatok (cca. 50 ks) a železných kovaných klincov (cca 100 ks). Počas výskumu sa našlo veľké množstvo keramiky s charakteristickou výzdobou vlnoviek, vpichov radielka, línií, a biela keramika s červeným maľovaním, naznačujúce osídlenie v 12.-14. storočí. Našiel sa aj jeden unikátny nález, zdobená kostená platnička s dvoma dierkami, pravdepodobne z obloženia rukoväte noža. Pravdepodobne boli zistené aj arpádovské mince, ktoré budú vyhodnotené postupne. Ako georadarovo anomálne plochy sa odzrkadlili viaceré štrkové a stavebné planírky novoveké a novodobé.
Archeologický výskum by nemohol byť realizovaný, ak by organizátori nemali k dispozícií ochotu a pomoc miestnych jednotlivcov, obcí (Kubáňovo a Sazdice) a cirkvi. Z vďaky výskumníci referovali o predbežných výsledkoch výskumu na podujatí organizovanej obcou v stredu, 6.11.2019 večer. Okrem uvedených výsledkov boli prezentované aj výsledky georadarových meraní sakrálnych objektov (P. Paterka) a výskum hradu Čabraď a z neho pochádzajúcich kachlíc (R. Rakonczay).
Organizátori archeologického výskumu plánujú zistený negatívny základ v budúcej etape výskumu overiť aj ďalšími zisťovacími sondami. Je veľká pravdepodobnosť, že sa zvyšky zaniknutej sakrálnej stavby vo forme vybraných negatívnych základov našli. Treba už len overiť pôdorys.
Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Kubáňovo venovala za vklad a realizáciu archeologického výskumu zaniknutého kostola sv. Andreja a Benedikta Krajskému pamiatkovému úradu v Nitre ďakovný list.
Mgr. Pavel Paterka