Bronzový kríž so slovenským nápisom z Kátloviec pri Trnave

V depozitári archeologických nálezov Pamiatkového úradu Slovenskej republiky máme v súčasnosti uložených viac ako štyritisíc krabíc s archeologickými nálezmi, pochádzajúcimi z rôznych archeologických výskumov z celého Slovenska. Okrem novo privezených nálezov priebežne kontrolujeme aj stav nálezov odovzdaných pred niekoľkými rokmi a, v prípade potreby, zabezpečujeme ich opätovnú konzerváciu a ošetrenie. 

Pri kontrole nálezov z archeologického výskumu s názvom Realizácia optických sietí, Digitálne učivo na dosah, okres Trnava – oblasť severovýchod, ktorý zrealizovala archeologická spoločnosť PAMARCH, s. r. o. v roku 2016, ma zaujal jeden predmet. Daný výskum bol prevedený v katastroch viacerých obcí v okrese Trnava. Nález, ktorý upútal moju pozornosť bol nájdený v katastri obce Kátlovce v polohe Kopanice 3 na poli bez porastu mimo archeologického objektu.

Ide o bronzový kríž s rozmermi 7 x 3,8 cm. Stav nálezu je, žiaľ, žalostný, samotný kríž je skrútený do tvaru písmena U a nie je kompletný. Skrútenie kríža sa pravdepodobne udialo mechanicky, počas orby. Opätovné ošetrenie nálezu vykonala Edita Dziváková v roku 2022. 

V širšom kontexte možno nález daného kríža zaradiť medzi devocionálie, teda predmety religióznej povahy slúžiace k osobnej zbožnosti. Tieto predmety boli predovšetkým spojené s modlitbou, mali pomôcť v núdzi alebo chorobe, úmrtné kríže a krucifixy mali dokonca priniesť úľavu v hodine smrti. Zvykli sa tiež pridávať do hrobu ako súčasť výbavy. (1) Časté bolo aj zaorávanie devocionálií do pôdy s vierou v ich pomoc pri ochrane úrody pred nepriazňou počasia. (2)

Niet pochybností o tom, že pôvodne išlo o krucifix, ktorý symbolizuje Kristovo ukrižovanie a utrpenie. Na kríži sa nachádzajú štyri malé dierky, pričom v troch z nich ostal ulomený a zakliesnený aj drobný nit. Je to dôkazom toho, že na kríži bol upevnený korpus ukrižovaného Ježiša Krista tromi nitmi a nad ním sa nachádzala tabuľka s nápisom INRI (Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum) upevnená jedným nitom. Ani korpus Krista, ani tabuľka s nápisom INRI, žiaľ, neboli počas predmetného archeologického výskumu nájdené. K ich uvoľneniu pravdepodobne prišlo pri orbe, ktorá zrejme spôsobila aj skrútenie nálezu. V hornej časti kríža sa tiež ulomilo očko, cez ktoré sa prevliekala šnúrka alebo retiazka, aby ho jeho majiteľ mohol nosiť na krku. Vzhľadom na veľkosť kríža možno usúdiť, že išlo o samostatný prívesok na krk, nie je vylúčené, že mohol plniť aj funkciu ruženca. 

Keďže korpus Ježiša Krista aj tabuľka s nápisom INRI boli na kríži pripevnené samostatne, možno konštatovať, že išlo o originálnu a kvalitne vyrobenú devocionáliu. Svedčí o tom aj použitie ušľachtilého kovu. V minulosti sa často stávalo, že vznikali aj menej kvalitné kópie devocionálií. Originál slúžil ako predloha, ktorá sa otlačila do hliny, čím vznikla forma, z ktorej sa potom odlievali ďalšie kópie. Hlinená forma sa však postupne vplyvom žiaru scvrkávala, čo malo za následok, že napodobeniny boli stále menšie a menej kvalitné. Nekvalitným kópiám často chýbali umelecké detaily tváre a vlasov alebo Kristove telo nemalo správne telesné proporcie. Často pôsobili groteskne. (3)

Typovo ide o tzv. latinský kríž, ktorý sa skladá z jedného dlhého zvislého brvna a z jedného kratšieho brvna umiestneného priečne v hornej časti, približne v dvoch tretinách zvislého brvna. Ukončenie brvien je rovné. Tento typ kríža sa vo všeobecnosti považuje za pôvodný Kristov kríž, na ktorom bol ukrižovaný, napriek tomu, že o jeho vzhľade nie sú zachované žiadne vyobrazenia ani opisy. (4) 

Najväčšou zaujímavosťou na predmetnom náleze je nápis v slovenskom jazyku, ktorý sa nachádza na pôvodnej zadnej strane kríža. Aj napriek citlivému zakonzervovaniu a ošetreniu je čitateľnosť nápisu na niektorých miestach sťažená až znemožnená. Na kratšom priečnom brvne je zľava napísané: V KRÍŽI JE SPÁSA. Na dlhšom brvne smeruje zdola na hor nápis: LÁSKA (?)ÍTI SO(?) BREMENO. V strede, v mieste, kde sa brvná pretínajú, je vyobrazený jeruzalemský kríž pozostávajúci z veľkého rovnoramenného (gréckeho) centrálneho kríža a štyroch menších rovnoramenných (gréckych) krížikov umiestnených v každom kvadrante. Jeruzalemský kríž je jedným z najznámejších symbolov kresťanstva. Počas križiackych výprav sa používal ako symbol Jeruzalema, Svätej zeme. Najčastejšie sa interpretuje ako pripomienka piatich rán, ktoré utrpel Ježiš Kristus počas svojho ukrižovania, alebo ako symbolika Ježiša Krista a štyroch evanjelistov – Matúša, Mareka, Lukáša a Jána. (5)

Rámcovo možno kríž datovať do obdobia druhej polovice 19. až prvej polovice 20. storočia. Nasvedčuje tomu práve použitie slovenského jazyka v nápise. Staršie typy devocionálií obsahujú nápisy prevažne v latinčine.

Nález takéhoto typu kríža som nenašiel spracovaný v žiadnej odbornej publikácii, avšak jeden veľmi podobný exemplár sa nachádza vo fonde Západoslovenského múzea v Trnave a v súčasnosti je prezentovaný v rámci expozície archeológie. Tento konkrétny nález pochádza z nezákonnej činnosti hľadača – detektoristu, ktorého zbierku zaistila polícia, a nájdený bol pravdepodobne taktiež v okolí Trnavy. Bližšími informáciami k nemu múzeum nedisponuje, čo je spôsobené tým, že dotyčný hľadač si neviedol k nálezom žiadnu dokumentáciu. Uvedený kríž je rovnako nekompletný, chýba korpus ukrižovaného Ježiša Krista aj tabuľka s nápisom INRI a jednotlivé brvná sú zvlnené. Na zadnej strane vpravo pri konci kratšieho brvna možno vidieť slovo SPÁSA a v spojnici brvien sa črtá jeruzalemský kríž. Čitateľnosť ostatných slov v nápise je, žiaľ, stavom nálezu úplne znemožnená, ale s určitosťou možno konštatovať, že nápis bol vyhotovený v slovenskom alebo českom jazyku. Na základe vizuálnej obhliadky nemožno s istotou určiť, či bol na jeho výrobu použitý bronz alebo iný kov.

Ďalšie zaujímavé informácie poskytuje webová stránka Lovec pokladů  určená pre hľadačov – detektoristov najmä z Českej republiky, ale aj Slovenska – ide o miesto, kde sa môžu pýšiť so svojimi „úlovkami“. V tomto bode treba upozorniť na to, že tak ako u nás, aj u našich susedov je vyhľadávanie a držba archeologických nálezov bez oprávnenia nezákonná. Na predmetnej stránke sú uverejnené nálezy ôsmich takmer identických krížov, nájdených v oblasti Juhomoravského, Juhočeského, Moravsko-sliezskeho, Olomouckého a Pardubického kraja. Až na drobné umelecké detaily majú všetky unifikovanú podobu, pričom šesť z nich bolo nájdených kompletných, s korpusom Ježiša Krista a tabuľkou s nápisom INRI. Nápis na zadnej strane kríža má vo všetkých prípadoch takmer rovnaké znenie ako na kríži z Kátloviec, avšak v šiestich prípadoch je napísaný v českom jazyku: V KŘÍŽI JEST SPÁS(A), LÁSKA NECÍTI BŘEMENA a v dvoch prípadoch v nemeckom jazyku: KREUZ ALLEIN IST HEIL, DIE LIEBE FÜHLT NICHT IHRE LAST, čo možno doslovne preložiť ako: Len sám kríž je spása, láska necíti jej bremeno. V mieste, kde sa pretínajú brvná kríža, majú všetky rovnako vyobrazený jeruzalemský kríž. Z fotodokumentácie je evidentné, že boli vyrobené z rôznych kovov. 

V prípade kríža so slovenským nápisom uloženého v našom depozitári možno konštatovať, že slovo končiace na ÍTI znamená tiež NECÍTI, avšak evidentne prišlo ešte k doplneniu jedného slova pred slovo BREMENO. Nasvedčuje tomu jednak rozmiestnenie ostatných slov, ale aj prítomnosť dvoch začiatočných písmen SO, ktoré je možné vidieť pri detailnom pohľade. Identifikácia tohto slova bola, žiaľ, neúspešná. Bližšie informácie sa nepodarilo zistiť ani z röntgenovej analýzy. 

Pokiaľ ide o samotný nápis na krížoch, ten vychádza z diela Nasledovanie Krista, ktoré bolo po prvýkrát vydané okolo roku 1418 ako anonym, avšak autorstvo sa pripisuje augustiniánskemu mníchovi Tomášovi Kempenskému. V priebehu storočí vyšlo toto dielo v rôznych jazykoch a krajinách. Považuje sa za druhú najrozšírenejšiu knihu na svete, hneď po Svätom písme. Už v roku 1734 bolo prvýkrát vydané po slovensky v akademickej kníhtlačiarni v Trnave a v roku 1867 vyšlo v spisovnej slovenčine v Pešti nákladom kníhkupectva Lauffer Nasledovanie Krista pozostáva zo štyroch kníh rozdelených na samostatné kapitoly. Obsahovo ide o akúsi príručku kresťanskej askézy a duchovného života. Určená bola hlavne pre rehoľníkov, ale každý kresťan si v nej mohol nájsť užitočné ponaučenie a povzbudenie pre život. Nápis na všetkých vyššie spomínaných krížoch je vybratý z kontextu dvoch kapitol tohto diela. Pri písaní tohto článku som, prirodzene, pracoval so slovenským vydaním. V dvanástej kapitole druhej knihy, ktorá ma názov Kráľovská cesta svätého kríža, sa píše: „V kríži je spása, v kríži je život, v kríži je obrana proti nepriateľom; v kríži je zdroj nebeskej sladkosti, v kríži je posila mysle, v kríži je duchovná radosť; v kríži je vrchol cnosti, v kríži je dokonalá svätosť.“ Ďalej autor píše: „Len v kríži je spása duše a nádej na večný život.“ (7) V piatej kapitole tretej knihy s názvom Podivný účinok Božej lásky sa zase píše: „Láska necíti bremeno, nedbá na námahy; podoberá sa na viac, než koľko zvládze; nevyhovára sa na nemožnosť, lebo si myslí, že všetko smie a všetko môže.“ (8) 

Predmetný typ kríža nastoľuje mnoho otázok. Kto boli jeho nositelia a aký bol jeho pravý význam? Nie je tiež známe, prečo jeho autor (výrobca) vybral z kontextu diela Nasledovanie Krista práve tieto vety a doplnil ich symbolom jeruzalemského kríža. Osobne som dospel k hypotéze, že nositelia tohto typu kríža mohli byť rehoľníci, ktorí zasvätili svoj život Bohu a pravdepodobne sa rozhodli žiť podľa odporúčaní diela Nasledovanie Krista. Kríž mohol byť symbolom alebo pripomienkou ich rozhodnutia. Mohlo tiež ísť o príslušníkov určitej komunity alebo kultu rozšírených na našom území, v Česku, Rakúsku alebo v Nemecku. Charakter a prevedenie všetkých dosiaľ nájdených typov kríža sú viac menej unifikované, preto medzi nimi musela byť evidentná spojitosť. Konkrétnu spojitosť s niektorým z pútnických miest som nenašiel. Jeruzalemský kríž dopĺňal nápis zrejme ako významný symbol kresťanstva. Tak či tak, ide s určitosťou o zaujímavý archeologický nález, ktorý našiel domov v našom depozitári. Keďže ide o mladší typ nálezu, nie je vylúčené, že takýto typ kríža sa môže nájsť aj v niektorých domácnostiach v pozostalosti po starých alebo prastarých rodičoch, prípadne iných rodinných príslušníkov. Verím, že touto formou sa dostane aj do pozornosti iných bádateľov a časom sa nám podarí zistiť jeho skutočný význam.  

Poznámky:

1. KRÁLÍKOVÁ, M. a M. KRÁLÍK, Miroslav. Devocionálie jako předměty religiózní i dekorativní povahy. In: KŘÍŽOVÁ, Alena a kol. Etnologické studie 5 – Ornament – oděv – šperk. Archaické projevy materiální kultury. Brno: Masarykova univerzita v Brne, Filozofická fakulta, Ústav evropské etnologie, 2009,  s. 171. 

2. BOUDA, Jiří et al. Archeologický výzkum u Kostela sv. Vavřince ve Vrčeni (okres Plzeň – jih). In: Archaeologia historica. 2022, roč. 47, č. 2, s. 696. ISSN 0231-5823.

3. KRÁLÍKOVÁ – KRÁLÍK, odk. 1, s. 181 – 182.

4. OMELKA, M., O. ŘEBOUNOVÁ a V. ŠLANCAROVÁ. Soubor křížků ze zaniklého hřbitova při kostelu sv. Jana v Oboře (Praha-Malá strana). In: Archeologie ve středních Čechách. 2009, roč. 13, č. 2, s. 1003. ISSN 1214-3553.

5. REESE, S. Jeruzalemský kríž – história a symbolika [online]. [cit. 21. 1. 2025]. Dostupné z: avareurgente.com/sk/jeruzalemsky-kriz-historia-a-symbolika

6. KEMPENSKÝ, T. H. Štyri knihy o nasledovaní Krista. Trnava: Cirkevné nakladateľstvo Bratislava pre Spolok sv. Vojtecha, 1989, s. 272 – 273. 

7 – KEMPENSKÝ, odk. 6, s. 87. 

8 – KEMPENSKÝ, odk. 6, s. 105.

PhDr. Martin Horváth, PÚ SR