Aktuality KPÚ Trnava 2015 - 2017
--- 2017 ---
Náhodný nález hrobu
Začiatkom roka 2017 ohlásil miestny občan KPÚ Trnava nález ľudskej lebky trčiacej z turistického chodníka na národnej kultúrnej pamiatke Kostolec, nachádzajúcej sa na území obcí Ducové a Hubina. V marci archeológovia KPÚ Trnava mikrosondážou preskúmali lebku a zistili, že je súčasťou kostry. V októbri sa na miesto už aj s dobrovoľníkom vrátili a hrob doskúmali. V hrobe sa nachádzala kostra bez príloh v skrčenej polohe, ktorá bola v mieste kolien narušená. V zásype sa našlo množstvo pravekých, bližšie ťažko určiteľných črepov, a bronzový alebo medený zliatok a puklička.
Na Kostolci sa pochovávalo v mladšej bronzovej dobe v rokoch 1300 až 1000 p. n. l. (13 kostrových hrobov), počas osídlenia lokality velatickou kultúrou, v stredoveku od 2. polovice 9. do 2. polovice 15. stor. (1573 kostrových hrobov) a v novoveku od poslednej tretiny 16. stor. do 2. tretiny 19. stor. (324 hrobov).
Vzhľadom na absenciu hrobovej prílohy môže hrob pochádzať z mladšej bronzovej doby ale aj včasného stredoveku.
Text: Sládok
Náhodný nález bronzovej čepele
V júli 2017 bol KPÚ Trnava ohlásený náhodný nález bronzovej čepele, tzv. dýky na palici (v nemčine Stabdolch), vo Váhu. Je to prvý známy nález takéhoto predmetu v trnavskom kraji a piaty na Slovensku. Dýky na palici sú spájané s únětickou kultúrou staršej bronzovej doby (1900 - 1800 p. n. l.). Jadro ich výskytu je v strednej Európe. Archeológovia KPÚ Trnava s dobrovoľníkmi z dvoch organizácií vykonali na mieste nálezu dôkladný prieskum, ale našli tam iba novoveké artefakty. Nálezcovi bude vyplatené nálezné za ohlásenie nálezu v zmysle pamiatkového zákona.
Náhodný nález hrobu
V apríli 2017 na základe ohlásenia náhodného archeologického nálezu políciou preskúmali archeológovia KPÚ Trnava s dobrovoľníkmi hrob, nájdený pri zakladaní rodinného domu v západnej časti katastra Trnavy, z ktorej zatiaľ nie sú evidované žiadne hrobové nálezy. V hrobe sa okrem úplnej kostry našiel železný nôž a v hornej časti zásypu jamy praveký črep. Hrob je predbežne datovaný do 8. až 12. storočia a črep pravdepodobne súvisí s blízkym archeologickým náleziskom z neskorej kamennej doby.
Pamiatkou roka sa stala obnova Kostola Všetkých svätých v Dechticiach.
„V minulom roku bola zrealizovaná obnova jednej z najvýznamnejších stavebných pamiatok v Trnavskom kraji, kostola Všetkých svätých v Dechticiach, ktorá získala ocenenie Kultúrna pamiatka roka. Románska rotunda v Dechticiach je unikátnou stavbou v celoslovenskom kontexte, tzv. „nepravou rotundou“, v pôvodnej podobe tvorenou loďou navonok obdĺžnikového, avšak vo vnútri kruhového pôdorysu, zaklenutou murovanou kupolou. K tomuto ojedinelému dispozičnému riešeniu sa doteraz podarilo nájsť jedinú analogickú stavbu iba v Hidegségu v Maďarsku. Rovnako unikátna je románska exteriérová výzdoba svätyne formou „lombardských“ pásov. Takéto riešenie je podľa historika umenia Štefana Oriška v strednej Európe ojedinelé. V interiéri sú prezentované dve etapy románskej maliarskej výzdoby a taktiež maľby z obdobia gotiky. V exteriéri je prezentovaný posledný dochovaný ucelený slohový výraz kostola z obdobia gotiky. Za KPÚ Trnava obnovu metodikoval Mgr. Marek Zelnina. Autorkou pamiatkového výskumu je Ing. arch. Jaroslava Žuffová, o reštaurátorské práce sa postarali Mgr. art. Peter Koreň a Mgr. art. Tomáš Kucman.“
ROK 2016
Druhá etapa archeologického výskumu na Dolnej bráne mestského opevnenia v Trnave
Výsledky druhej etapy archeologického výskumu tzv. Dolnej brány stredovekých hradieb v Trnave, priniesli viaceré nové zistenia. Pri búraní brány zostali zachované podzemné a čiastočne aj nadzemné časti murív brány, predbránia aj mosta. Prekvapením bola zachovaná stredoveká vozovka s viditeľnými stopami po kolesách vozov. Dolná brána, vystavaná v 13. storočí, bola jedným z dôležitých vstupov do mesta, prúdili po nej vozy obchodníkov prichádzajúcich do mesta so svojim tovarom. Jej posledná zdokumentovaná podoba pochádza z roku 1819. V 15. storočí bolo postavené stredoveké predbránie, ktoré bolo neskôr v novoveku zosilnené barbakanom (predsunutý pevnostný prvok zabezpečujúci zalomenie prístupovej cesty k bráne mesta). Súčasný výskum Dolnej brány je veľmi významný, pretože ukazuje podobu vstupu do mesta, ktorý sa zachoval iba na zopár vyobrazeniach. Stredoveké opevnenie Trnavy, aj napriek veľkému rozsahu dochovania, nemá zachované žiadne pôvodné brány.
Cisársky žrebčín v Kopčanoch
Výročnú cenu revue Pamiatky a múzea za rok 2015 v kategórii Obnova dostala revitalizácia barokového žrebčína v Kopčanoch. Kopčiansky žrebčín bol súčasťou barokovej urbanisticky komponovanej krajiny v okolí mesta Holíč. Od roku 1736 tu choval svoje kone František I. Lotrinský, manžel Márie Terézie, ktorý okolo roku 1745 postavil žrebčín v štýle tereziánskeho klasicizmu na mieste staršieho czoborovského. Žrebčín je štvorkrídlový objekt s uzavretým nádvorím postavený na obdĺžnikovom pôdoryse. V troch krídlach boli umiestnené stajne pre kone, štvrté s kaplnkou obývali zamestnanci žrebčína. V strede krídla orientovaného k obci stojí poschodová reprezentačná časť – tzv. Malý kaštieľ. Kaštieľ koncom 19. storočia prestavali na liehovar. Zdevastovaný bol v 20. storočí. Realizovaná obnova sa týka práve kaštieľa, na ktorom boli realizované stavebné a v menšom rozsahu aj reštaurátorské práce. Napriek mnohým problémom sa podarilo niekdajšiu ruinu Malého kaštieľa zachrániť a navrátiť do života, obnovené priestory budú slúžiť na kultúrno-spoločenské účely obce. Za KPÚ Trnava obnovu metodicky viedol Mgr. arch. Rastislav Petrovič.
Objav pokladu mincí
V júni bol KPÚ Trnava ohlásený nález strieborných mincí v Kostolných Kračanoch. Nálezca našiel pri kopaní jamy na bazén 312 strieborných mincí s črepmi z nádoby, v ktorej boli uložené. Archeológovia na mieste nálezu a v halde zeme z jamy našli ešte 18 mincí a ďalšie črepy z nádoby. Poklad pozostáva zo strieborných mincí z rokov 1624 - 1704 - toliarov, násobkov grajciarov a francúzskych Ecu a ich dielov. Zakopaný bol v roku 1704 alebo krátko po ňom počas protihabsburského stavovského povstania Františka Rákoci II. Nálezcovi bude vyplatené nálezné za ohlásenie nálezu v zmysle pamiatkového zákona. Za KPÚ Trnava viedol terénne práce Mgr. Matúš Sládok spolu s Mgr. Petrom Grznárom.
Objav pecí v Kostolných Kračanoch
V priemyselnom areáli v Kostolných Kračanoch boli počas záchranného archeologického výskumu objavené zvyšky dvoch tehliarskych pecí. Stavby boli situované na štrkopieskovej vyvýšenine pri zaniknutom vodnom toku. Z pecí sa zachovali len podzemné časti tvorené tromi paralelnými vzduchovými kanálmi, tehlami zvanými plevovky a predpecnými jamami. Na základe plevoviek a keramického fragmentu z hrncovitej nádoby z pece č. 1 sú objekty datované do 12. - 13. storočia. Archeologický výskum viedol Mgr. Michal Takács a za KPÚ Trnava výskum metodikoval Mgr. Matúš Sládok.
Odkrytý nápis spojil Trnavu s východným Slovenskom
Pri obnove objektu bývalého klariského kláštora dnes slúžiaceho na expozičné účely Západoslovenského múzea v Trnave sa podarilo odkryť doteraz neznámu výzdobu fasád východného nádvoria pochádzajúcu z polovice 17.storočia. Jej súčasťou bol aj nápis (z ktorého sa zachovala viac ako polovica) po celom obvode nádvoria.
Nápis pre súčasníkov hlásal, že tento kláštor na večnú pamiatku svojich najbližších, manžela Jána Drugeta z Humenného a syna Juraja Drugeta z Humenného, dala vystavať zbožnými výdavkami grófka Anna Jakusith de Orbova v tom čase už ako Františka, matka predstavená tohoto kláštora. Všetky tri osoby spomínané v nápise sú spojené s históriou východného Slovenska nielen ako zemepanskí vlastníci, ale najmä svojím pričinením na zjednotení pravoslávnych veriacich s katolíckou cirkvou a to prostredníctvom podpísania Užhorodskej únie roku 1646. Ďalšie nápisy z mladšieho obdobia boli obnovené aj na západnom nádvorí a čelnej fasáde kláštora, avšak tie už boli známe z posledných obnôv.
Nález barokovej studne na nádvorí bývalého generálneho seminára
Na nádvorí bývalého generálneho seminára tzv. bývalé gymnázium Jána Hollého bola nájdená historická studňa, datovaná do obdobia baroka. Studňa má tehlovú obrubu a jej skruž je vyhotovená z opracovaných kamenných segmentov. Svojím kvalitným vyhotovením a výbornou dochovanosťou sa zaraďuje medzi najhodnotnejšie architektúry tohto druhu v Trnave. V budúcnosti sa plánuje jej obnova a prezentácia. Zároveň sa archeológovi podarilo odkryť aj historický chodník. Spevnená plocha je tvorená pálenými tehlami kladenými na „kant“, ktoré sú spevnené kamennými obrubníkmi. Podľa typu tehál a podľa trasy je chodník možné datovať na koniec 19. storočia.
ROK 2015
Objav pozostatkov nemeckého vojaka z II. svetovej vojny
V septembri 2015 sa pracovníkom KPÚ Trnava spolu s dobrovoľníkmi podarilo preskúmať pozostatky nemeckého vojaka z 2. svetovej vojny. Pozostatky sa našli pri púzdre plynovej masky vyčnievajúcom zo zeme, ktoré miestny občan zazrel pri prechádzke lesom. Nález hneď ohlásil archeológovi KPÚ Trnava. Spolu s kostrou boli odkryté aj časti odevu, vojenskej výstroje a predmety osobnej potreby. Vojak s najväčšou pravdepodobnosťou zahynul na následky výbuchu mínometného granátu, 4. apríla 1945 počas bojov o Bukovský (Biksárdsky) priesmyk. Pozostatky boli pochované na vojenskom cintoríne vo Važci.
Obnova exteriéru fary v Hlbokom
Fara v Hlbokom (okres Senica) je spojená s najvýznamnejšími predstaviteľmi slovenského národného hnutia v 19.storočí - ako farár tu pôsobil J.M. Hurban. Práve tu došlo v júli 1843 k dohode medzi ním, Ľ. Štúrom a M.M. Hodžom na základných pravidlách nového spisovného jazyka, ale i na založení spolku Tatrín. Na fare sa tiež narodil S.H. Vajanský. I keď bola fara postavená v rokoch 1833-1836, neprešla až do súčasnosti väčšími hmotovo- dispozičnými úpravami. Najväčšie zmeny sa týkali výrazu exteriéru, boli vymenené okná a potupne až do 80-tych rokov 20.storočia došlo k viacerým úpravám, ktoré výrazne zmenili pôvodné architektonické členenie fasády. V roku 2014 sa postupne pristúpilo k obnove exteriéru fary; najprv sa obnovila strecha a na základe architektonicko- historického výskumu fasád (PhDr. Smoláková) sa v roku 2015 obnovil historický výraz fary známy z dobovej fotografie.
Sobotište, Dom ľudový – habánska krčma „kľúčárňa“, objav
V roku 2015 počas prác na záchrane objektu tejto kultúrnej pamiatky bola v rámci dvora nájdená pod jestvujúcim zatrávneným povrchom dvora (cca 15cm) pôvodná kamenná dlažba nepravidelného tvaru. Táto exteriérová dlažba vnútorného dvora bola odborne očistená a v celom rozsahu prezentovaná. Nájdená dlažba v takomto rozsahu je momentálne jediným autentickým a historickým spevneným povrchom na území Pamiatkovej zóny - Habánsky dvor.
Komplexne obnovená kúria v Bučanoch získala ocenenie pamiatka roka
V decembri minulého roka udelilo Ministerstvo kultúry spolu s SPP a Nadáciou SPP ocenenie Fénix 2014 – pamiatka roka, obnovenej kúrii v Bučanoch. Obnova tzv. Nyariovskej kúrie v Bučanoch bola ukončená v roku 2014 a objekt slúži na účely kultúrneho a spoločenského centra obce.
Pôvodne sa predpokladalo, že dvojkrídlová jednopodlažná kúria bola postavená v období klasicizmu na začiatku 19. storočia. Počas architektonicko-historického výskumu, ktorý sa konal v predstihu pred obnovou bolo zistené, že datovanie vzniku objektu je potrebné posunúť viac do minulosti. Na základe nálezov pred a v priebehu stavby bolo zistené, že objekt bol postavený už v polovici 16. storočia. Z tohto obdobia pochádza pivnica na južnom okraji hlavného krídla, ktorá vychádza mimo pôdorysu východným smerom. Rovnako sa podarilo počas stavebných prác zachytiť nedostavaný úsek opevňovacieho múru rovnobežný so západnou fasádou hlavného krídla. Je možné vysloviť domnienku, že kúria v prvej etape nebola dokončená a v nasledujúcom období sa plány zmenili. Prvá nadzemná časť hlavného krídla pochádza z prelomu 16. a 17. storočia. Hlavné krídlo bolo ešte v 17. storočí rozšírené severným smerom. V 18. storočí bol objekt rozšírený západným smerom o bočné dvorové krídlo situované kolmo na hlavné krídlo. Pôvodne bloková stavba získala pôdorys v tvare písmena L. Posledná zásadná úpravu objektu bola zrealizovaná v období klasicizmu na začiatku 19. storočia. V tejto etape získala kúria približne dnešný výraz. Došlo k ďalšiemu predĺženiu dvorového krídla smerom na západ, ktoré sa oproti barokovej časti mierne zalamuje smerom na juh. Pred dvorové fasády oboch krídiel boli zároveň pristavané otvorené chodby so stĺporadím. Posledná koncepčná stavebná etapa prebehla začiatkom 20. storočia v období secesie. Okolo dverných otvorov boli zrealizované vyrezávané drevené pasparty inšpirované ľudovou architektúrou. V interiéri počas obnovy hlavného krídla došlo k nálezom výtvarnej výzdoby z obdobia klasicizmu a z obdobia secesie, ktoré sú zreštaurované a prezentované. Cieľom obnovy objektu bolo prinavrátenie exteriérového slohového výrazu z obdobia klasicizmu s rešpektovaním úpravy olemovania okien z obdobia secesie, reštaurovanie a konzervácia nálezov výtvarnej výzdoby, obnova pôvodnej vnútornej dispozície, zachovanie a konzervácia slohových konštrukcií prvkov a detailov. Pri prvkoch v zlom technickom stave boli realizované rekonštrukčné kópie.
Archeologický výskum odhalil významnú časť opevnenia
Archeologický výskum na námestí SNP odkryl unikátne architektúru: časť stredovekého predbránia. Nachádzali sa pred dnes už zaniknutou Dolnou bránou, teda medzi evanjelickým domom a súdom.
Múry zo stredovekých tehál
V súvislosti s plánovanou rekonštrukciou námestia SNP Mesto Trnava na základe odporúčaní a pokynov Krajského pamiatkového úradu Trnava zabepečilo predstihový archeologický výskum. A ambiciózny plán odkryť pozostatky zaniknutého predbránia vyšiel.
Výskum pod vedením Františka Žáka Matyašowského odhalil v archeologickej sonde, umiestnenej v zelenom ostrovčeku oproti súdu, múry zhotovené zo stredovekých tehál. Zasvätení ich poznajú ako prstovky. Na ich hornej ploche sú totiž odtlačky po prstoch výrobcov, ktorí hlinenú masu budúcej tehly ručne zatláčali do drevenej formy. Tento odtlačok tak zostal na každej tehle vypálený až do dnešných čias. A každú z nich spoľahlivo datuje do obdobia vrcholného stredoveku. Nález tvorí asi 17 metrov dlhý múr prebiehajúci po celej dĺžke výkopu. Treba povedať, že to nie je jeho konečná dĺžka, no rozsah výkopu bol pre funkčné siete a cestné komunikácie obmedzený. Nájdená architektúra sa na dvoch miestach zalamuje východným smerom a na jednom smerom západným. Vo výkope sa našli ešte dva mladšie múry, ktoré sa kolmo pripájajú k hlavnej architektúre a pochádzajú pravdepodobne z mladších prestavieb. Pre pochopenie významu a funkcie tohto nálezu je vhodne uviesť širší kontext. Trnavské mestské opevnenie patrí k unikátnym fortifikáciam, a to z viacerých hľadísk. Výstavba veží a neskôr hradobného múru sa začala už niekedy v polovici 13. storočia a plocha, ktorú hradby obkolesujú, je veľká bezmála 60 hektárov. No výnimočnosť nie je daná len starobylosťou a rozsahom, ale i použitým materiálom. Rozsiahle použitie tehly ako hlavného stavebného materiálu robí opevnenie ojedinelým aj v stredoeurópskom kontexte.
Fenomén predbrání a barbakanov
K najzraniteľnejším miestam každého opevnenia patria brány. Mestské opevnenie v Trnave ich malo až štyri, Hornú (vyústenie Štefánikovej), Dolnú (priesečník Hlavnej a ulice Dolné Bašty) a dve menšie pri Západoslovenskom múzeu a vyústení Jerichovej ulice. Akúkoľvek bránu bolo možné vyraziť, podpáliť, neskôr vyhodiť do povetria či obsadiť nečakaným útokom alebo zradou, s čím má Trnava neblahé skúsenosti ešte z husitských čias. Stavitelia opevnení sa na túto slabinu snažili reagovať viacerými opatreniami. Brány sú umiestnené na prízemiach mohutných veží, pred bránami, ale i pred hradbami sa budovali vodné priekopy, cez ktoré sa k bráne dalo dostať iba po moste. Z čelnej strany veží bolo možné vyklápať a zaklápať padací most a v prejazde zase spúšťať okovanú mohutnú mrežu. Pri sústredenom tlaku nepriateľa však ani tieto opatrenia nemuseli fungovať. Stavitelia na túto neveselú skutočnosť reagovali výstavbou mohutných predbrání, ktoré umožňovali vzdialiť čiaru obrany čo najďalej od opevnenia a jeho hlavného vstupu. Predbránie si možno predstaviť ako hradbu obdĺžnikového pôdorysu, napájajúcu sa kratšou stranou na bránovú vežu. Centrálnou osou tohto obdĺžnika bola vedená cesta a konštrukcia mostu. Obranné prvky bránovej veže, ako pevná okovaná brána či padací most, sú v tomto predbrání zdvojené či znásobené. Kým sa teda dobyvateľ dostal do mesta, musel prejsť viacerými bránami a padacími mostmi. Vo výkope na námestí SNP sa pozostatky západného múru práve takéhoto predbránia podarilo odkryť. Nejde o prvý nález tohto typu. Už v 90-tych rokoch pamiatkári Milan Kazimír a Ivan Staník skúmali pozostatky predbránia Hornej brány v kanalizačnej ryhe, žiaľ, bez možnosti ďalšieho rozšírenia výkopov.
Vývoj opevňovacej techniky sa ale nezastavil pri budovaniach relatívne jednoduchých predbrání. Na scénu totiž prichádzajú palné zbrane. Zistilo sa, že sústredená paľba v priamom smere na za sebou radené prvky opevnenia (brány a padacie mosty) môže mať zničujúce účinky. Stalo sa preto žiaducim prístupovú cestu k bráne zalomiť, respektíve zahnúť, a tak zabrániť možnosti priameho útoku. Slúžili na to mohutné predsunuté opevnenia známe ako barbakany. Zaujímavá je i etymológia slova barbakan pochádzajúca z arabského slova „barbakh“, t.j. pochádzajúceho zo spojenia významu slova „Brána“ a „dom“, alebo perzských slov „bab-i-khanah“, voľne preložiteľných ako „vežovitá cesta k bráne“, naznačujúca zložitejšiu stavebnú konštrukciu. Názorným príkladom je vyobrazenie barbakanu Dolnej brány na vedute Trnavy zo 40-tych rokov 18. Storočia (viď obrázok). Barbakan sa plynule napojil na stredoveké predbránie a vytvoril s ním jeden architektonický celok. Pozostatky tohto riešenia sú v Trnave viditeľné i dnes – zalomenie cesty popri evanjelickom dome pravdepodobne sleduje pôvodnú prístupovú cestu, prechádzajúcu barbakanom, stredovekým predbráním až do priestoru Dolnej brány.
Barbakan, ako typický prvok najmä mestských opevnení, poznáme z mnohých ďalších miest. Dochovaný je v Banskej Bystrici či Krakove a čiastočne aj v Bratislave pred vstupom do Michalskej brány.
Mesto môže opäť získať stredoveký vstup. Cez prezentáciu
Z mohutného barbakanu a stredovekého predbránia sa do súčasnosti nad úrovňou terénu nedochovalo nič. Ako ukazuje práve prebiehajúci archeologický výskum, situácia pod úrovňou terénu je omnoho lepšia. Už v 50-centimetrovej hĺbke sa totižto objavujú koruny murív. Nejde pritom iba o základové murivo, ako by sa niekto mohol domnievať. Barbakan i predbránie premosťovali v súčasnosti zasypanú priekopu, takže časť architektúr, ktoré sú v súčasnosti pod zemou, bolo predtým nad úrovňou terénu.
V najbližšom období mesto plánuje uskutočniť rozsiahlu rekonštrukciu námestia SNP. Budú sa meniť povrchy a pravdepodobne niektoré inžinierske siete. Uvedená rekonštrukcia je jedinečnou príležitosťou na pokračovanie rozsiahleho archeologického a architektonicko – historického výskumu. Výskumy umožnia zistiť pôdorysný rozsah zachovaných originálov predbránia a možno i barbakanu, ako aj základov Dolnej brány a určiť ich hypotetický vzhľad. Prezentácia na úrovni, respektíve nad úrovňou terénu môže zásadným a pozitívnym spôsobom ovplyvniť podobu a vyznenie priestoru, kde sa v súčasnosti nenachádzajú žiadne náznaky, že ide o časť so zaniknutým opevneným vstupom do mesta. Ak sa tieto snahy vydaria, mestu sa tento pôsobivý vstup do stredovekého jadra môže vo forme prezentácie prinavrátiť.
Vyhlásenie zaniknutého kostola sv. Petra v Dvorníkoch za národnú kultúrnu pamiatku
Na základe návrhu KPÚ Trnava bol v roku 2015 vyhlásený Pamiatkovým úradom SR zaniknutý kostol sv. Petra v Dvorníkoch za národnú kultúrnu pamiatku. Objekt sa nachádza v intraviláne obce na cintoríne.
Na základe súčasných poznatkov je vznik kostola datovaný najneskôr do 1. tretiny 13. storočia. Georadarovým prieskumom a mikrosondážou sa zistilo, že pod úrovňou súčasného terénu sa nachádzajú pozostatky viacpriestorovej architektúry. Suterén tvorí zaklenutá miestnosť – vcelku zachovaná tehlová krypta obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi približne 4,5 x 5,5 m a pásové základy alebo negatívy nadzemnej dvojpriestorovej stavby. Krypta bola pravdepodobne vybudovaná v neskoršom období – v baroku. Kostol pravdepodobne vznikol ako jednoloďová stavba východno-západnej orientácie, ku ktorej bol zo severnej strany pristavaný ďalší priestor, pravdepodobne sakristia. Dispozične zaraďujeme kostol do románskej architektúry. Pri juhozápadnom nároží zaniknutého kostola boli geofyzikálnym meraním zistené pozostatky nárožia, ktoré je súbežné s múrmi kostola. V kruhovom pôdoryse okolo kostola sa pravdepodobne rozkladal cintorín. Jeho existenciu predpokladáme v období, keď kostol mohol slúžiť ako farský kostol. Z písomných prameňov je známe, že kostol bol asanovaný v roku 1780 a nahradený novopostaveným väčším a dodnes stojacim kostolom Povýšenia sv. kríža v centre Dvorníkov, ktorý bol dokončený v roku 1788.
Predmetom vyhlásenia za NKP je archeologické nálezisko, ktorého najvýznamnejšou súčasťou sú zistené pozostatky zaniknutého románskeho kostola, a predpokladané pozostatky príkostolného stredovekého cintorína. NKP je dokladom o existencii a vývoji vrcholnostredovekého osídlenia v období, keď sa základným stabilizačným a kultúrnym centrom sídelnej aglomerácie stáva kostol. Kostol je zároveň jediným objektom v obci, ktorý dokladá stredoveké osídlenie. Architektúry kostola nachádzajúce sa pod úrovňou terénu a zvyšky predpokladaného príkostolného cintorína majú veľký vedecký význam, nakoľko umožňujú vykonanie komplexného archeologického výskumu v miere, ktorá nie je možná či vhodná pri architektúre stojacej a využívanej. Zaniknutý kostol sv. Petra je nositeľom historickej, spoločenskej, architektonickej a urbanistickej pamiatkovej hodnoty. Vzhľadom na situovanie kostola na dominantnej polohe vo vyvýšenej časti intravilánu je možné predpokladať existenciu dokladov staršieho osídlenia tohto miesta v podobe kultúrnych vrstiev zo starších období.
