20 rokov žijeme pamiatkami
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky práve oslavuje dvadsať rokov svojej existencie. Vznikol totiž v slovenských podmienkach pomerne netypicky k 1. aprílu 2002. Z Pamiatkového ústavu sa stal úrad špecializovanej štátnej správy, z pozície odbornej poradnej inštitúcie sa stal rozhodovací orgán. Išlo o moment radikálnej zmeny a pamiatkari sa museli veľmi rýchlo stať aj zručnými a dochvíľnymi úradníkmi.
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky práve oslavuje dvadsať rokov svojej existencie. Vznikol totiž v slovenských podmienkach pomerne netypicky k 1. aprílu 2002. Z Pamiatkového ústavu sa stal úrad špecializovanej štátnej správy, z pozície odbornej poradnej inštitúcie sa stal rozhodovací orgán. Išlo o moment radikálnej zmeny a pamiatkari sa museli veľmi rýchlo stať aj zručnými a dochvíľnymi úradníkmi. Za dve dekády svojej existencie prešiel Pamiatkový úrad Slovenskej republiky mnohými zmenami, ale jeho hlavné poslanie, ochrana pamiatkového fondu, zostáva stále zachované. Rovnako ako jeho najväčšie bohatstvo, obrovský odborný potenciál pracovníkov, ktorí sa starajú o zachovanie pamiatkového fondu aj pre budúce generácie. Veľké poďakovanie patrí všetkým kolegyniam a kolegom, ktorí stále sú alebo boli súčasťou dvoch dekád pamiatkovej starostlivosti. Žijeme pamiatkami a budeme nimi žiť aj naďalej!
Zriadeniu Pamiatkového úradu Slovenskej republiky predchádzal neľahký a značne komplikovaný proces tvorby nového pamiatkového zákona, ktorý parlament schválil 19. decembra 2001. Štátnu pamiatkovú starostlivosť v období socializmu vykonávali orgány verejnej správy, okresné a krajské národné výbory, ktorým bola zverená rozhodovacia právomoc. Od roku 1958 legislatívne vymedzoval ochranu pamiatok zákon č. 7/1958 Zb. o kultúrnych pamiatkach, ktorý bol doplnený viacerými vykonávacími vyhláškami pre jednotlivé špecifické problémy (pamiatkové rezervácie, národné kultúrne pamiatky, vývoz pamiatok atď.), ako aj nariadeniami a výnosmi, ktoré boli nevyhnutné z dôvodu častých zmien v systéme verejnej správy. Skúsenosti získané za tridsať rokov fungovania pamiatkovej starostlivosti v pomerne chaotických legislatívnych podmienkach zužitkovali zákonodarcovia pri tvorbe zákona č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti, ktorý postavil ochranu pamiatok na pevné základy. Spoločensko-politické zmeny, ktoré prišli po roku 1989, a vznik samostatnej Slovenskej republiky, si vynútili nový postoj k ochrane kultúrneho dedičstva. Pamiatková starostlivosť sa dostala do pozície špecializovanej štátnej správy podloženej zákonom č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, ktorý dal pamiatkarom bezprecedentné kompetencie pre ochranu pamiatok, a ktoré sú s rešpektom obdivované v iných krajinách Európy a sveta.
