Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie je situovaný uprostred námestia v historickom jadre obce a dnes mestskej časti Košice – Šaca. Vznikol pred rokom 1275, kedy sa po prvýkrát nepriamo spomína v súvislosti s názvom obce Kostolná Ida. Samotná obec vznikla okolo tohto kostola, ktorý bol pôvodne zrejme vybudovaný medzi dvoma staršími dedinami. V 16. storočí kostol prevzali protestanti a vystriedalo sa viacero kazateľov. Začiatkom 18. storočia došlo k čiastočnému vyľudneniu Šace a noví prisťahovalci boli väčšinou slovenskej národnosti. V roku 1737 preberajú kostol katolíci. Po požiari v roku 1779 bol kostol obnovený a k južnému okraju lode bola pristavaná kaplnka. V roku 1846 došlo k novogotickej úprave kostola, ktorá sa dotkla predovšetkým veže kostola a čiastočne interiéru. V roku 1964 boli klenby vyzdobené iluzívnou výmaľbou. Kostol má pozdĺžnu jednoloďovú dispozíciu s polygonálnou svätyňou orientovanou na východ, ku ktorej je zo severu pristavaná sakristia. Západne od lode sa nachádza predstavaná veža a na južnej strane kaplnka. Fasády sú hladko omietané, horizontálne členené nízkym soklom a profilovanou korunnou rímsou, vertikálne opornými piliermi, rozmiestnenými po obvode. Horné podlažie veže oddeľuje kordónová rímsa s vlysom s pílovým vzorom, ohraničeným hlavicami pilastrov, ktoré akcentujú nárožia. Korunná rímsa veže prestupuje do sedlového štítu, ktorého okraje zvýrazňujú novogotické vlysy. Zvukové otvory majú podobu vysokých kamenných gotických okien so zošikmenými osteniami a trojlístkovým záklenkom. Vstupný priestor v podveží je zaklenutý českou plackou. Z neho sa vstupuje do priestoru pod emporou. Loď je zaklenutá tromi poľami pruskej klenby, ktorých pásy dosadajú na prístenné hranolové piliere. V južnom obvodovom murive piliere oddeľujú tri okenné osi, ktoré tvoria vysoké gotické okná s lomenými oblúkmi, zošikmenými osteniami a parapetmi. Stredný okenný otvor je menší kvôli vstupu do bočnej kaplnky pod ním. Priestor pod západným klenbovým poľom vypĺňa empora na pilieroch. Svätyňa kostola je v interiéri zakončená oblúkom, zaklenutá je jedným poľom českej placky. V južnom obvodovom murive je gotický okenný otvor, rovnaký ako v lodi. Strecha chrámu je sedlová s valbou v polygonálnom závere svätyne, pokrytá novšou keramickou, pálenou krytinou. Veža má ihlancovú strechu s nábehmi sedlových striešok štítov fasád. (Okkel Samuel, PÚSR)