Berzeviczyho kúria je situovaná v južnej časti mestskej časti Košice – Barca. Súčasnej kúrii predchádzal menší renesančný solitérny objekt zo 17. storočia, z ktorého sa zachovalo iba kamenné murivo v troch priestoroch v južnom suteréne. Predpokladá sa, že ho vlastnili páni z Barce – Bárczay. V 18. storočí prebehla rozsiahla baroková prestavba. Objekt nadobudol dvojtraktovú dispozíciu s miestnosťami zaklenutými pruskými klenbami. V 20. rokoch 19. storočia dal Egyed Berzeviczy kúriu rozšíriť a upraviť v klasicistickom štýle. Na východnej strane bol dostavaný tretí trakt v podobe arkádovej chodby a na krajoch južný a severný rizalit. V 2. polovici 19. storočia došlo k nadstavbe centrálnej časti objektu v historizujúcom duchu s použitím výrazných neogotických prvkov. V medzivojnovom období došlo k ďalšej nadstavbe, avšak len v západnej polovici dvojpodlažnej centrálnej časti. Smerom na západ do parku tak vznikla nezvyčajne vysoká trojpodlažná fasáda uprostred s neskorosecesnou úpravou v kontraste s jednopodlažnými postrannými časťami. Po roku 1945 došlo k postupnému spustnutiu kúrie. V rokoch 1999-2001 bola zrealizovaná komplexná obnova objektu, pri ktorej bol však objekt nanovo zastrešený nevhodnou manzardovou strechou s neproporčnými vikiermi. Fasády sú hladko omietané, členené soklom a korunnou rímsou, vertikálne sú členené lizénovými pásmi. Jednopodlažná časť východného priečelia je upravená pásovou rustikou, v centrálnej časti je sedem arkádových polí s polkruhovými záklenkami. V bočných rizalitoch sa nachádzajú pravouhlé okenné otvory so šambránami. Prevýšená trojosová centrálna časť je v úrovni 2. podlažia členená trojicou vysokých okien s lomenými záklenkami. Okná oddeľujú združené pilastre prestupujúce do úrovne romantizujúceho cimburia terasy, kde sú ukončená hlavicami na spôsob obeliskov. Objekt kúrie je konštrukčným trojtraktom, v mieste rizalitov dvojtraktom. Druhé podlažie je dvojtraktové a tretie jednopriestorové. Podzemné podlažie sa skladá z dvoch samostatných častí, južnej a severnej, pochádzajúcich z renesančnej až klasicistickej etapy. V južnej časti sú priestory zaklenuté valenými klenbami, v severnej valenou a pruskou. Jednotlivé miestnosti, ako i arkádová chodba prvého podlažia sú prekryté pruskými klenbami, ústredná sála v západnom trakte je zaklenutá korýtkovou klenbou. Druhé podlažie je prístupné schodiskom v prostrednej časti arkádovej chodby a tretie vretenovým schodiskom. (Okkel Samuel, PÚSR)