Kláštor františkánov v Humennom
Areál kláštora sa nachádza v severnej časti mesta Humenné, neďaleko kaštieľa a mestského cintorína. Určiť presný dátum začiatku a konca výstavby kláštorného komplexu je nemožné, nakoľko sa nedochovala žiadna písomná listina. Dobrým zdrojom, vďaka ktorému vieme určiť aspoň približný čas výstavby je listina vtedajšieho uhorského kráľa Mateja Korvína z roku 1488, kde sa spomína kláštor Najsvätejšej Panny Márie v Humennom. Komplex teda datujeme do obdobia pred rokom 1488. Toto tvrdenie potvrdzuje aj zrealizovaný architektonicko-historický výskum. Viacerí odborníci sa však v dobe vzniku nezhodujú, niektorí objekt datujú do 15. či 16. storočia. Budova konventu i samotného kostola prešla viacerými stavebnými úpravami a prestavbami. V 16.storočí bol kostol dostavaný o bočnú kaplnku a svätyňa zaklenutá neskorogotickou sieťovou klenbou. Kostol dvakrát vyhorel, v 16. a 17. storočí. Menilo sa aj patrocínium, zasvätený bol sv. Jánovi Kapistránskemu, sv. Bonifácovi a koncom 18.storočia Všetkým svätým, toto zasvätenie mu zostalo dodnes. K veľkej barokovej obnove kláštora došlo v rozpätí rokov 1788-1797 podľa projektu z roku 1791. K ďalšej veľkej obnove došlo začiatkom 20.storočia, konkrétne v rokoch 1906-1908. Tá sa týkala kostola a určila jeho súčasný architektonický výraz. Došlo k úprave interiéru aj exteriéru v neogotickom slohu podľa projektu maďarského architekta Lászla Gyalusa z novembra 1905. K významnejším prestavbám, ktoré by pozmenili charakter pôvodného objektu nedošlo, realizovali sa už len úpravy utilitárneho charakteru. Budova konventu je dvojpodlažná, čiastočne podpovničená, v pôdorysnom tvare nepravidelného písmena „U“, uprostred s rajským dvorom. Strecha je valbová na všetkých troch krídlach. Z južnej strany je k budove konventu pristavaný kostol Všetkých svätých, ktorý je jednoloďový, s dlhou polygonálne ukončenou svätyňou, bočnou kaplnkou s polygonálnym uzáverom a so šesťpodlažnou vežou, ktorá je atypicky situovaná na severnej strane svätyne. Pod loďou a svätyňou sú situované dve krypty. Obdĺžniková loď je zaklenutá poľami valenej klenby s protistojnými styčnými lunetovými výsečami s hranami upravenými do tvaru hrebienkov. Na severnej stene je situovaná neogotická kazateľnica. Z juhu sa napája priestor kaplnky s oltárom sv. Kríža na päťuholníkovom pôdoryse. Kaplnka je zaklenutá nepravidelnou rebrovou sieťovou klenbou, ktorá vytvára motív hviezdic. Svätyňa je prístupná z lode lomeným víťazným oblúkom. Zaklenutá je taktiež rebrovou sieťovou klenbou, vytvárajúcou pravidelné hviezdicové obrazce. Fasády budovy kláštora sú jednotné, hladké, vertikálne členené okennými a dvernými otvormi a opornými piliermi. Horizontálne sú fasády členené soklom a podstrešnou korunnou rímsou. Fasády kostola sú taktiež hladké s opornými piliermi. Západné priečelie je tvorené mierne vystupujúcou hmotou predsiene s kamenným portálom sedlového tvaru, ukončená trojuholníkovým štítom. Rovnako je západná fasáda lode ukončená trojuholníkovým štítom, s päticou slepých plytkých ník, pod ktorými je umiestnená dvojica gotických lomených okien. Južné bočné fasády sú tvorené hmotami lode, bočnej kaplnky a svätyne, vertikálne členená lomenými oknami po celej šírke. Východná fasáda je jednoosová s lomeným oblúkom. Františkánsky kláštor je hodnotným dokladom gotickej, barokovej, klasicistickej a neogotickej sakrálnej architektúry s množstvom zachovaným umeleckých a architektonických prvkov. Ide o najstarší a najvýchodnejší areál rehole menších bratov – františkánov na území Slovenska. (PÚSR-BUN)