Reformovaný kostol s areálom je situovaný v severozápadnej časti mesta Tornaľa. Existenciu kostola v obci dokladá súpis pápežských desiatkov už v rokoch 1332-1337. Na jeho základoch bol v prvej polovici 15. storočia vybudovaný nový gotický kostol. V 2. polovici 16. storočia majitelia mestečka Tornallyayovci prijali Kalvínovo učenie. Od roku 1554 bola osada pod vyše storočnou tureckou okupáciou a obyvateľstvo utekalo pred tureckými nájazdmi. Neskôr počas hladomorov a morových epidémií v 1720 a 1740 obec takmer zanikla. Kostol prešiel v roku 1768 barokovou úpravou, kedy boli vymenené niektoré gotické okná, taktiež bol vyhotovený drevený maľovaný strop a drevená vyrezávaná západná empora s lavicami. Taktiež bola postavená horná baroková časť starej veže, ktorá bola v rokoch 1893-1894 opäť nadstavaná. V roku 1823 premiestnili z kostola do novo postavenej rodinnej hrobky v severnej časti areálu kostola truhly s pozostatkami rodín Tornallyay a Ivočovcov. Od roku 1825 do konca 20. rokov 20. storočia bola nadzemná miestnosť využívaná ako knižnica reformovanej cirkvi s hodnotnou zbierkou kníh, listín a rukopisov. Do roku 1930 je datovaná úprava hlavnej vstupnej brány do areálu, kedy získala svoj súčasný výraz. V rokoch 1936-1937 prebehla rozsiahla rekonštrukcia chrámu podľa plánov architekta Zoltána Tornallaya. Objekt kostola je jednoduchej pôdorysnej dispozície s jednou pozdĺžnou loďou. Na západnej strane je predsadená hranolová veža s hlavným vstupom do kostola. Vstup prekrýva pristavaná strieška na stĺpoch. Na východnej strane loď pokračuje cez lomený víťazný oblúk do užšieho polygonálne ukončeného presbytéria. Oba priestory prekrýva drevený kazetový strop s výmaľbou. Na západnej strane lode ako aj v presbytériu sú empory, v lodi má drevený parapet riešený obdobne ako strop. Priestor je presvetlený rozmernými, polkruhovo ukončenými okennými otvormi, Nad a pod emporami sa nachádzajú menšie okrúhle, respektíve štvorcové okenné otvory. Pri južnej fasáde kostola je prisadená menšia vstupná predsieň bočného vstupu. Loď kostola je prestrešená vysokou sedlovou strechou, nižšie presbytérium má polygonálne tvarovanú valbovú strechu. Veža má vysokú ihlancovú strechu s oblúkovým vykrojením pre hodiny. Na ploche okolo kostola sa pochovávalo od stredoveku až do 1. polovice 19. storočia. Cintorín je obkolesený kamenným múrom ukončeným sedlovou strieškou. Do areálu sa vstupuje z juhozápadu murovanou polkruhovou bránou s trojuholníkovým štítom. Krypta má podobu prízemnej budovy obdĺžnikového pôdorysu so vstupom do podzemia vo západnej osi hlavnej južnej fasády. (Okkel Samuel, PÚSR)