Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa je situovaný v oplotenom areáli v centrálnej časti košickej mestskej časti Šebastovce. Dedina sa spomína už v listine z roku 1248, keď ju kráľ Belo IV. dáva do vlastníctva Lukulmovi, synovi Chamuka, ktorý je pravdepodobne aj iniciátorom výstavby kostola. V prvej etape vznikol neskororománsky jednoloďový kostol so svätyňou na obdĺžnikovom pôdoryse s rovným záverom. Jeho pôvodné múry z lomového kameňa sa dodnes zachovali v pôvodnej výške. Do kostola sa vstupovalo z juhu cez portál z kamenných kvádrov s polkruhovým záklenkom. Na konci 15. alebo začiatku 16. storočia bola zbúraná svätyňa kostola a postavená väčšia s klinovým záverom. V múre medzi svätyňou a loďou bol vytvorený víťazný lomený oblúk z tehál s dreveným trámom pre osadenie súsošia Kalvárie. Svätyňa bola zaklenutá tehlovou valenou klenbou s lunetovými výsečami v mieste okenných otvorov. V juhovýchodnom múre bol vytvorený jeden a v južnom múre dva okenné otvory s lomenými záklenkami, zatiaľ čo na severnej strane sa nachádzal vstup do sakristie. Nový gotický portál s lomeným záklenkom bol vytvorený v západnom múre lode. Súpis z roku 1696 spomína kostol ako katolícky, kamenný a vo vnútri spustnutý. Predtým patril kalvínom, ktorým ostala aj naďalej zvonica. V polovici 18. storočia bola klenba svätyne zbúraná a svätyňa nadstavaná do výšky lode a doplnená sanktusník so zvonmi. Kostol bol po požiari z 15. 8. 1863 obnovený podľa plánu košického architekta Michala Repázskeho. Súčasne bola na západnej strane predstavaná veža. Počas obnovy kostola v rokoch 1993-1997 však bola odstránená spolu so západným obvodovým múrom lode. Namiesto toho bola pristavaná nová vstupná časť na päťuholníkovom pôdoryse. Kostol má pozdĺžnu jednoloďovú dispozíciu so svätyňou s klinovitým uzáverom orientovaným na východ a modernou prístavbou na západnej strane. Fasády sú hladko omietané, členené horizontálne soklom a vertikálne opornými piliermi v nárožiach svätyne. Okenné otvory sú sústredené na južnej strane chrámu, dva v lodi a tri vo svätyni. Sú vysoké gotické s lomenými záklenkami a do vonku sa rozširujúcimi zošikmenými osteniami. Z exteriéru je prezentovaný zamurovaný pôvodný románsky portál. Strop lode bol sekundárne zdvihnutý nad pätu krovovej konštrukcie, čím sa vytvoril polygonálne členený omietaný strop čiastočne imitujúci zaklenutie. Svätyňa je oddelená lomeným víťazným oblúkom, prekrytá je rovnakým stropom ako loď. V severnom múre je umiestnené gotické kamenné pravouhlé pastofórium s jednoduchou profiláciou ostení. Západnej od neho je zamurovaný dverný otvor do asanovanej sakristie. Kostol je prekrytý sedlovou strechou s rôznou výškou hrebeňa, nad presbytériom ukončený valbami. (Okkel Samuel, PÚSR)