Detail NNKP
KAŠTIEĽ S AREÁLOM (kaštieľ s areálom)
Kraj
Prešovský
Okres
Humenné
Obec
Humenné
Katastrálne územie
Humenné
Pamiatková rezervácia
Pamiatková zóna
Svetové kultúrne dedičstvo
Ochranné pásmo
Značka Európskeho dedičstva
Číslo ÚZPF
109
Počet pamiatkových objektov
15
Unifikovaný názov NNKP
KAŠTIEĽ S AREÁLOM
Bližšie určenie NNKP
Zaužívaný názov NNKP
kaštieľ s areálom
Vznik
1619-1676
Prevládajúci sloh
novobarok
Primárne druhové určenie
architektúra
Sekundárne druhové určenie
urbanizmus
historická zeleň
historická zeleň
Autorské určenie
Autor | Remeslo | Obdobie |
---|---|---|
Martin Johann Schmidt | 1718 - 1801 | |
Gomboš Peter Mgr. Akad. mal. rest. | 0 - 0 |
Typ NNKP
šľachtické sídla
Katalógový popis
Kaštieľ s areálom v Humennom
Neobarokový kaštieľ s areálom je situovaný v severnej časti mesta Humenné. Už v 13. storočí stála na jeho mieste stredoveká pevnosť, tzv. vodný hrad. Jeho podoba nie je známa, avšak v roku 1619, počas povstania Gabriela Bethlena, bol vypálený. Po požiari dal majiteľ Humenného Juraj III. Drughet postaviť nové veľké poschodové štvorkrídlové reprezentačné sídlo s centrálnym nádvorím, otvorenými arkádovými chodbami a postupne dostavovanými nárožnými vežami. Po jeho smrti pokračoval v stavbe aj jeho syn Ján IX. V strede čelného južného krídla stála mohutná veža s hlavnou bránou a padacím mostom nad vodnou priekopou. Po vymretí Drugethovcov po meči v roku 1684 sa majetky delili medzi dedičky rodu, ktoré sa vydali za príslušníkov ďalších významných šľachtických rodov. Práve v tomto období, v rokoch rokoch 1715-1729 sa uvádza niekoľko väčších aj menších stavebných zásahov ako zamurovanie renesančných arkád, stavba balkóna na nádvorí, nahradenie plochej strechy. V roku 1787 sa Štefan Csáky postaral o prestavbu, pri ktorej bol zjednotený vzhľad kaštieľa a upravený interiér podľa dobovej módy. Z obdobia 2. polovice 18.storočia pochádzajú i rokokové sochy alegórie s dieťaťom a s levom. V roku 1812 sa sobášom Karola III. Andrássyho s Etelkou Szapáryovou, pravnučkou Anny Márie Csákyovej, stávajú majiteľmi kaštieľa Andrássyovci z betliarskej vetvy. Noví majitelia sa rozhodli prestavať objekt na spôsob francúzskych pseudobarokových kaštieľov, čo zahŕňalo úpravu centrálnej a nárožných veží na rizality, striech na manzardové, či adaptáciu interiéru. Zmenil sa i charakter okolia, na mapách 2. vojenského mapovania sa objavuje pravidelná úprava s chodníkmi situovaná vo východnej časti areálu. V roku 1874 dal Alexander Andrássy smerom k mestu vybudovať francúzsky park a smerom na východ anglický park s rybníkom. Kaštieľ bol Andrássyovcom v roku 1945 skonfiškovaný, z pôvodného mobiliáru a knižnice sa však následne podarilo zachrániť iba zlomok. V nasledujúcom období slúžil rôznym účelom, spočiatku hlavne ako škola, neskôr sa stal sídlom Vihorlatského múzea. S tým súviseli rôzne adaptácie priestorov v interiéry a parciálne opravy podľa potreby. Zároveň sa neustále v dôsledku individuálnej i verejnej výstavby zmenšovala plocha neudržiavaného parku. Rekonštrukcia parku a jednotlivých jeho prvkov prebiehala postupne od roku 2003. Komplexná obnova fasád a striech kaštieľa prebehla v rokoch 2015-2016. V súčasnosti kaštieľ predstavuje dvojpodlažný, z väčšej časti podpivničený, štvorkrídlový objekt s uzavretou štvorcovou dispozíciou, s členením nárožnými rizalitmi a dominantným centrálnym vstupným rizalitom v južnom krídle. Jednotlivé krídla majú dvojtraktovú dispozíciu s typickým riešením s užším chodbovým traktom orientovaným do nádvoria a širším obytným traktom po vonkajšom obvode. Pivničné priestory, ktoré sa rozkladajú pod južným, východným a západným krídlom sú zaklenuté valenými klenbami. Vnútorný chodbový trakt je na oboch nadzemných podlažiach zaklenutý valenou klenbou so styčnými lunetovými výsečami. Z chodby sú prístupné jednotlivé miestnosti vonkajšieho traktu, v niektorých prípadoch sú prepojené i navzájom oproti sebe stojacimi vstupmi, čím vznikajú enfilády. Priestory sú zaklenuté v prevažnej miere valenými a korýtkovými klenbami s výsečami. Klenby sú bohato zdobené štukovou výzdobou sústredenou hlavne v reprezentačných priestoroch a nárožných vežiach a taktiež bohatou figurálnou, florálnou a iluzívnou výmaľbou v južnom a západnom krídle. Poschodie južného krídla je prístupné reprezentatívnym centrálnym dvojramenným pravotočivým kamenným schodiskom s dreveným historizujúcim zábradlím. Schodiskový priestor, ako i reprezentačné salóny druhého podlažia majú drevené kazetové obloženie. Krovy sú na celom objekte novodobé, typologicky väznicové vešadlové konštrukcie s klieštinami, strechy sú manzardové s plechovou krytinou. Súčasná porastová štruktúra a druhové zloženie porastov v parku nesú základné princípy zakladania prírodno-krajinárskych parkových kompozícii z druhej polovice 19. storočia, doplnená výsadbami v polovici 20. storočia a solitérnymi dosadbami na konci storočia, s čiastočne zachovanou pôvodnou komunikáciou, doplnenou o novodobú sieť chodníkov nadväzujúcu na rekonštruovaný pravidelný parter. Hlavný vstup do areálu parku je z juhu. Na murovanú historickú bránu nadväzuje pravidelne upravený parter s dvoma fontánami a spevnenými chodníkmi dlažby, ktoré vedú priamočiaro od brány ku hlavnému vstupu do kaštieľa. Cestu pred vchodom do kaštieľa lemujú balustrády s erbami Andrássyovcov a Wenckenheimovcov. Brána a balustrády sú doplnené monumentálnymi sochami levov a levíc, ktoré patria k ojedinelým príkladom dochovaných zvieracích exteriérových sôch. (PÚSR-OKL)
Neobarokový kaštieľ s areálom je situovaný v severnej časti mesta Humenné. Už v 13. storočí stála na jeho mieste stredoveká pevnosť, tzv. vodný hrad. Jeho podoba nie je známa, avšak v roku 1619, počas povstania Gabriela Bethlena, bol vypálený. Po požiari dal majiteľ Humenného Juraj III. Drughet postaviť nové veľké poschodové štvorkrídlové reprezentačné sídlo s centrálnym nádvorím, otvorenými arkádovými chodbami a postupne dostavovanými nárožnými vežami. Po jeho smrti pokračoval v stavbe aj jeho syn Ján IX. V strede čelného južného krídla stála mohutná veža s hlavnou bránou a padacím mostom nad vodnou priekopou. Po vymretí Drugethovcov po meči v roku 1684 sa majetky delili medzi dedičky rodu, ktoré sa vydali za príslušníkov ďalších významných šľachtických rodov. Práve v tomto období, v rokoch rokoch 1715-1729 sa uvádza niekoľko väčších aj menších stavebných zásahov ako zamurovanie renesančných arkád, stavba balkóna na nádvorí, nahradenie plochej strechy. V roku 1787 sa Štefan Csáky postaral o prestavbu, pri ktorej bol zjednotený vzhľad kaštieľa a upravený interiér podľa dobovej módy. Z obdobia 2. polovice 18.storočia pochádzajú i rokokové sochy alegórie s dieťaťom a s levom. V roku 1812 sa sobášom Karola III. Andrássyho s Etelkou Szapáryovou, pravnučkou Anny Márie Csákyovej, stávajú majiteľmi kaštieľa Andrássyovci z betliarskej vetvy. Noví majitelia sa rozhodli prestavať objekt na spôsob francúzskych pseudobarokových kaštieľov, čo zahŕňalo úpravu centrálnej a nárožných veží na rizality, striech na manzardové, či adaptáciu interiéru. Zmenil sa i charakter okolia, na mapách 2. vojenského mapovania sa objavuje pravidelná úprava s chodníkmi situovaná vo východnej časti areálu. V roku 1874 dal Alexander Andrássy smerom k mestu vybudovať francúzsky park a smerom na východ anglický park s rybníkom. Kaštieľ bol Andrássyovcom v roku 1945 skonfiškovaný, z pôvodného mobiliáru a knižnice sa však následne podarilo zachrániť iba zlomok. V nasledujúcom období slúžil rôznym účelom, spočiatku hlavne ako škola, neskôr sa stal sídlom Vihorlatského múzea. S tým súviseli rôzne adaptácie priestorov v interiéry a parciálne opravy podľa potreby. Zároveň sa neustále v dôsledku individuálnej i verejnej výstavby zmenšovala plocha neudržiavaného parku. Rekonštrukcia parku a jednotlivých jeho prvkov prebiehala postupne od roku 2003. Komplexná obnova fasád a striech kaštieľa prebehla v rokoch 2015-2016. V súčasnosti kaštieľ predstavuje dvojpodlažný, z väčšej časti podpivničený, štvorkrídlový objekt s uzavretou štvorcovou dispozíciou, s členením nárožnými rizalitmi a dominantným centrálnym vstupným rizalitom v južnom krídle. Jednotlivé krídla majú dvojtraktovú dispozíciu s typickým riešením s užším chodbovým traktom orientovaným do nádvoria a širším obytným traktom po vonkajšom obvode. Pivničné priestory, ktoré sa rozkladajú pod južným, východným a západným krídlom sú zaklenuté valenými klenbami. Vnútorný chodbový trakt je na oboch nadzemných podlažiach zaklenutý valenou klenbou so styčnými lunetovými výsečami. Z chodby sú prístupné jednotlivé miestnosti vonkajšieho traktu, v niektorých prípadoch sú prepojené i navzájom oproti sebe stojacimi vstupmi, čím vznikajú enfilády. Priestory sú zaklenuté v prevažnej miere valenými a korýtkovými klenbami s výsečami. Klenby sú bohato zdobené štukovou výzdobou sústredenou hlavne v reprezentačných priestoroch a nárožných vežiach a taktiež bohatou figurálnou, florálnou a iluzívnou výmaľbou v južnom a západnom krídle. Poschodie južného krídla je prístupné reprezentatívnym centrálnym dvojramenným pravotočivým kamenným schodiskom s dreveným historizujúcim zábradlím. Schodiskový priestor, ako i reprezentačné salóny druhého podlažia majú drevené kazetové obloženie. Krovy sú na celom objekte novodobé, typologicky väznicové vešadlové konštrukcie s klieštinami, strechy sú manzardové s plechovou krytinou. Súčasná porastová štruktúra a druhové zloženie porastov v parku nesú základné princípy zakladania prírodno-krajinárskych parkových kompozícii z druhej polovice 19. storočia, doplnená výsadbami v polovici 20. storočia a solitérnymi dosadbami na konci storočia, s čiastočne zachovanou pôvodnou komunikáciou, doplnenou o novodobú sieť chodníkov nadväzujúcu na rekonštruovaný pravidelný parter. Hlavný vstup do areálu parku je z juhu. Na murovanú historickú bránu nadväzuje pravidelne upravený parter s dvoma fontánami a spevnenými chodníkmi dlažby, ktoré vedú priamočiaro od brány ku hlavnému vstupu do kaštieľa. Cestu pred vchodom do kaštieľa lemujú balustrády s erbami Andrássyovcov a Wenckenheimovcov. Brána a balustrády sú doplnené monumentálnymi sochami levov a levíc, ktoré patria k ojedinelým príkladom dochovaných zvieracích exteriérových sôch. (PÚSR-OKL)
Literatúra a dokumentácia
Zoznam pamiatkových objektov
- Unifikovaný názov PO: KAŠTIEĽ
- Zaužívaný názov PO: kaštieľ
- Číslo ÚZPF PO: 109/1
- Unifikovaný názov PO: PARK
- Zaužívaný názov PO: Park mieru
- Číslo ÚZPF PO: 109/2
- Unifikovaný názov PO: STUDŇA
- Zaužívaný názov PO: studňa
- Číslo ÚZPF PO: 109/3
- Unifikovaný názov PO: BALUSTRÁDA S ERBOM
- Zaužívaný názov PO: Z balustráda
- Číslo ÚZPF PO: 109/4
- Unifikovaný názov PO: SOCHA
- Zaužívaný názov PO: lev
- Číslo ÚZPF PO: 109/5
- Unifikovaný názov PO: BALUSTRÁDA S ERBOM
- Zaužívaný názov PO: V balustráda
- Číslo ÚZPF PO: 109/6
- Unifikovaný názov PO: SOCHA
- Zaužívaný názov PO: levica
- Číslo ÚZPF PO: 109/7
- Unifikovaný názov PO: FONTÁNA
- Zaužívaný názov PO: V fontána
- Číslo ÚZPF PO: 109/8
- Unifikovaný názov PO: FONTÁNA
- Zaužívaný názov PO: Z fontána
- Číslo ÚZPF PO: 109/9
- Unifikovaný názov PO: SOCHA
- Zaužívaný názov PO: alegória ženy s dieťaťom-orig.
- Číslo ÚZPF PO: 109/10
- Unifikovaný názov PO: SOCHA-KÓPIA
- Zaužívaný názov PO: alegória ženy s dieťaťom-kópia
- Číslo ÚZPF PO: 109/11
- Unifikovaný názov PO: SOCHA
- Zaužívaný názov PO: alegória ženy s levom-originál
- Číslo ÚZPF PO: 109/12
- Unifikovaný názov PO: SOCHA-KÓPIA
- Zaužívaný názov PO: alegória ženy s levom-kópia
- Číslo ÚZPF PO: 109/13
- Unifikovaný názov PO: SOCHA
- Zaužívaný názov PO: levica
- Číslo ÚZPF PO: 109/14
- Unifikovaný názov PO: SOCHA
- Zaužívaný názov PO: lev
- Číslo ÚZPF PO: 109/15