Hrad Jasenov
Hrad Jasenov leží na výbežku vystupujúcom z hlavného hrebeňa Humenských vrchov na južnom okraji katastra rovnomennej obce. Vznikol pravdepodobne v priebehu 2. polovice 13. storočia na trojuholníkovom pôdoryse so zaoblenými rohmi, ktorý približne zodpovedá zachovanému pôdorysu hradného jadra, avšak pôvodná dispozícia bola zrejme mierne odlišná. Pôvodné opevnenie bolo v dôsledku bližšie neznámych udalostí takmer úplne zničené. Prvá prestavba čiastočne rešpektuje pôvodný pôdorys, zmenou bolo rozšírenie na juhovýchodnej strane, kde posunutím opevnenia vzniklo rozšírené nádvorie a vybudovanie hranolovej veže v juhozápadnom rohu. Prebehla s najväčšou pravdepodobnosťou krátko po roku 1317, kedy panstvo získal palatín Filip Drugeth. Tomu nasvedčujú aj zachované architektonické detaily ako štrbinové okno veže, či archaická podoba hradnej brány. Prvá písomná zmienka o samotnom hrade sa nachádza až v poslednej vôli bezdetného Willerma Drugetha z augusta 1330 spolu s ďalšími hradmi, ktorou ich odkázal svojmu bratovi Mikulášovi. Ešte do konca storočia bolo vybudované menšie lichobežníkové predhradie, nad ktoré bola nadstavaná obytná budova. Medzi neskorostredoveké úpravy v 2. polovici 15. až začiatku 16. storočia je možné zaradiť vznik nedochovaného obytného traktu na východnej strane hradu a zosilnenie južnej strany bránovej budovy. Pri ďalšom zosilňovaní hradného opevnenia bola pozornosť venovaná práve ochrane prístupovej cesty. Pred bránovou budovou vznikla mohutná bránová bašta podkovovitého pôdorysu. V priebehu neskorostredovekých úprav hradu je možné predpokladať aj vznik rozsiahlejšej zástavby na východnej strane hradného jadra spojený s úpravami a nadstavbou staršej stredovekej hradby. To si vynútilo výstavbu mohutných podporných konštrukcii. Východné nárožie hradu spevnila mohutná plenta, ktorej výška zároveň dokladá značnú výšku dnes už deštruovaného palácového traktu. Ten mohol podporný pilier prevyšovať minimálne o jedno podlažie. Stavebná činnosť na hrade v priebehu 16. a 1. polovice 17. storočia je veľmi rozsiahla. K bránovej bašte boli pristavané z oboch strán dve nové predhradia. Na severozápadnej strane v smere prístupu vzniklo rozsiahlejšie opevnenie s nárožnou baštou a novou vstupnou bránou. Z južnej strany hradu ho doplnilo výrazne menšie predhradie tvorené hradbou a plytkou, dovnútra otvorenou baštou. Následne bola bránová bašta v hornej časti adaptovaná na obytnú funkciu. Hradný komplex v období 1. polovice 17. storočia obklopilo bastiónové opevnenie tvorené päticou bastiónov. Tie boli vzájomne prepojené hradobným múrom prerušeným zo západnej strany druhou vstupnou bránou. Súvislá plocha oddeľujúca bastiónové opevnenie od staršieho hradobného opevnenie vytvorila ďalšie hradné nádvorie. Počas protihabsburgského povstania povstalci Juraja I. Rákocziho v roku 1644 hrad počas obliehania ťažko poškodili a majitelia Drugethovci ho už neobnovili. V roku 1691 umrel posledný mužský potomok rodu Valentín Drugeth a ich rozsiahle panstvo sa dedilo ďalej po praslici a postupne sa drobilo. V druhej polovici 19. storočia sa hrad dostal do vlastníctva Andrássyovcov. Majiteľ Gejza Andrássy sa pokúsil hrad na začiatku 20. storočia obnoviť v duchu vtedy populárneho romantizmu, avšak tento úmysel sa mu nepodarilo vo väčšej miere uskutočniť. V roku 2013 začala systematická obnova hradu. (PÚSR-OKL)