Kostol sv. Bartolomeja je situovaný v prostrednej časti obce Myslava, mestskej časti Košíc. Kamenný kostol, ktorý si dali vystavať nemecký kolonisti, je v obci po prvýkrát písomne doložený v roku 1382. V 16. storočí prevažná časť obyvateľov prestúpila na evanjelickú vieru. V roku 1752 mesto Košice, ako feudálny vlastník, vyzvalo Myslavčanov augsburského vyznania, aby prestúpili do katolíckej cirkvi. Časť z nich povolila, ale väčšina evanjelického obyvateľstva sa na protest presťahovala do Nyiregyházy. V roku 1792 bol pôvodný kostol prestavaný v ranoklasicistickom slohovom poňatí s doznievajúcimi barokovými prvkami a zasvätený sv. Bartolomejovi. V roku 1873 bola pred hlavný vstup z južnej strany predstavaná predsieň. V druhej polovici 20. storočia došlo k utilitárnym zmenám v interiéri, poslednou rozsiahlou rekonštrukciou kostol prešiel v roku 2008. Chrám má pozdĺžnu jednoloďovú dispozíciu s polygonálnou svätyňou orientovanou približne na sever, ku ktorej je na západnej strane pristavaná sakristia, a na južnej strane vstavanou vežou a predsieňou. Fasády sú horizontálne členené soklom a korunnou rímsou, priestor medzi nimi lizénovými rámami. V takto vymedzených poliach sa nachádzajú segmentovo ukončené okenné otvory so šambránou a klenákom. Južné priečelie je jednoosové s obdĺžnikovým hlavným vstupom v predsieni. V osi nad ním sa na hmote veže nachádzajú tri segmentové okenné otvory, pričom na zvonovom podlaží sa otvory opakujú aj na zvyšných stranách. Vstupná predsieň na štvorcovom pôdoryse je zaklenutá pruskou klenbou. Loď prekrýva taktiež pruská klenba v dvoch poliach, ktorých pásy dosadajú na dvojice pilastrov. Klenbové polia sú akcentované iluzívnymi paspartami a centrálne situovanými výjavmi v oválnych kartušiach. Priestor je presvetlený dvojicami okien po oboch stranách so segmentovými záklenkami a zošikmenými osteniami a parapetmi. Južnú časť lode v podveží vypĺňa empora, ktorá presahuje do centrálnej časti podopretá ozdobnými volútovými konzolami. Svätyňa je oddelená víťazným oblúkom, je zaklenutá jedným poľom pruskej klenby, ktorej pásy dosadajú na kútové združené pilastre. Záver svätyne je v interiéri zaoblený, ukončený konchou. Na západnej strane presbytéria sa vstupuje do sakristie zaklenutej dvomi poľami pruskej klenby. Krovová konštrukcia lode a svätyne je sedlová s valbou v polygonálnom závere, pokrytá plechovou krytinou. Veža je zastrešená barokovou cibuľovitou strechou. (Okkel Samuel, PÚSR)