Kostol sv. Petra a Pavla a cintorín príkostolný v Oponiciach
Kostol sv. Petra a Pavla sa nachádza na miernej vyvýšenine v centre Oponíc, po severnej strane hlavnej obecnej komunikácie. Zaniknutý príkostolný cintorín zaberá plochu okolo kostola na nepravidelnom oválnom pôdoryse. Prvá zmienka o kostole v obci pochádza z listiny z roku 1244, postavený však bol pravdepodobne už v priebehu 12.storočia. V bezprostrednej blízkosti kostola bol zriadený cintorín, na ktorom sa pochovávalo do roku 1785. Starý románsky kostol bol už v 16.storočí v zlom stave, no rozobraný a nahradený novým chrámom bol až v 90.rokoch 18.storočia z iniciatívy farára Antona Kubicu, osobného priateľa Antona Bernoláka. 30. septembra 1791 bola vysvätená nová krypta rodu Apponyi na južnej strane kostola. Do krypty boli prenesené pozostatky členov rodu zo starej krypty. Definitívnu podobu dostala hrobka v roku 1909. Posledným, kto v hrobke spočinul, bol gróf Henrich Apponyi, ktorý zomrel v roku 1935 a ktorého smrťou sa končí aj éra Apponyiovského rodu v obci. Bohoslužby sa začali v novom kostole sláviť na sviatok sv. Petra a Pavla v roku 1793. V roku 1794 bola dokončená svätyňa so sakristiou a klenba nad loďou, kostol bol s výnimkou veže dokončený v roku 1799. Veža kostola bola dostavaná celá z kameňa začiatkom 19.storočia. Následkom nadmernej ťarchy a tlakom veže nápadne pukla klenba kostola, statika stavby sa musela zabezpečiť tiahlami. V roku 1810 dal gróf Jozef Apponyi vymaľovať svätyňu kostola, vyhotoviť hlavný oltár sv. Petra a Pavla a postaral sa aj o iné zariadenie kostola. Koncom 19.storočia bola realizovaná okolo obecnej cesty výsadba pagaštanov a líp. Výsadba bola nepremyslená z pohľadu do budúcnosti, nakoľko začala bezprostredne narúšať statiku kostola. V 30. rokoch 20.storočia sa začali na stenách objavovať vážne statické poruchy. K riešeniu problému sa čiastočne prikročilo až v rokoch 1947-1949. K bočným fasádam kostola museli byť pristavané masívne piliere a železnými tiahlami spevnené klenby kostola. V roku 2010 sa dôsledkom zvýšenej hladiny podzemnej vody prepadla podlaha v lodi, následkom čoho boli realizované ďalšie statické riešenia a odvlhčenie. Samostatne stojaci jednoloďový kostol s pozdĺžnou osou v smere západ – východ bol postavený v klasicistickom slohu. Vstup do kostola je situovaný v osi západnej fasády, sakristia sa nachádza na severnej strane segmetnovo ukončenej svätyne, na jej južnej strane je oratórium. Pod sakristiou sa nachádza krypta rodiny Bartakovič a pod oratóriom rodiny Apponyi. Fasády sú vertikálne členené pilastrami a opornými piliermi, horizontálne soklom a rímsami priebežnými celým obvodom kostola. Okenné otvory sú segmentovo ukončené, lemované tenkou páskou s klenákom vo vrchole. Východnú fasádu dopĺňa hmota krypty, pôdorysne prečnievajúcej cez pôdorys oratória s fasádou členenou pilastrami na tri polia rámované kvádrovaním. V prostrednom poli je osadená rozemrná mramorová tabuľa s latinským textom. Západné priečelie je riešené prísne osovo s dominujúcou hmotou veže. V osi veže je situovaný plytký rizalit so vstupným otvorom, ktorý je ukončený segmentom, lemovaný kamenným portálom s klenákom. Loď kostola je prístupná širokým otvorom na východnej stene predsiene, zaklenutej pruskou klenbou. Hlavný zhromažďovací priestor je zaklenutý dvomi poliami pruskej klenby, delenými medziklenbovými pásmi, po krajoch dekorovanými profilovaním, dosadajúcimi na mohutné prístenné piliere. Empora, situovaná nad predsieňou, je do lode otvorená širokým segmentovo ukončeným oblúkom lemovaným pilastrami. Svätyňa je v pôdoryse segmentovo ukončená, klenutá je pruskou klenbou s maľbou s výjavom z biblie. Oba priestory sú presvetlené vitrážovými oknami so zošikmenými parapetmi. Strecha na lodi je sedlová, sakristia a oratórium so schodiskom majú valbovú strechu, pokryté sú plechom. Veža má štvorbokú zalomenú ihlanovú strechu. (PÚSR-OKL)