Areál medeného hámra je situovaný severozápadne od historického jadra mesta Banská Bystrica, na sútoku potoka Bystrica a Laskomerského potoka. V roku 1494 – 1495 podpísal Ján Thurzo z Levoče so synom Jurajom dohody so zástupcom rodiny Fuggerovcov, ktorou vytvorili „Ungarischer Handel“ – spoločnosť na odbyt medi mimo územia Uhorska. Ďalšia dohoda ustanovila Thurzovcom povinnosť vybudovať hutný závod v okolí Banskej Bystrice. Tak sa začala výstavba a rozširovanie tohto priemyselného areálu. V priebehu nasledujúcich storočí bol viackrát areál upravovaný, prestavovaný a dopĺňaný o ďalšie objekty, čo súviselo aj s vývojom technológií na spracovávanie medi. Historicky najstarším by mal byť objekt hámra, čo je budova na juhozápade areálu, na juhozápadnej strane tvorená torzom múru. Severovýchodne od nej je budova dielní a vo východnej časti areálu ú budovy laboratórií a elektrolýzy. Elektrolytická výroba z roku 1891 bola v tomto období jedinou prevádzkou v Uhorsku. Nad dielňami a laboratórnymi budovami sú torzálne časti vodného náhonu. Z umelecko-historického sú hľadiska architektonické prvky prezentované v renesančnom, klasicistickom a rane barokovom prevedení. Súčasný stav objektov je však v dezolátnom stavebno-technickom stave. Napriek tomu areál hámra so svojimi, aj keď minimálne zachovanými architektonickými časťami predstavuje najvýznamnejšiu technickú pamiatku Banskej Bystrice. Hodnotnejším historickým významom dokumentuje najvýznamnejší podnik Thurzovsko - Fuggerovskej spoločnosti prvej polovice 16. storočia ako súčasť medeno-rudného baníctva. (Bunčeková Andrea, PÚSR)