Kaštieľ a park v Kamenici nad Cirochou
Areál kaštieľa s parkom je situovaný v severovýchodnej časti intravilánu obce Kamenica nad Cirochou, v blízkosti kostola sv. Štefana. Pôvodne klasicistický kaštieľ bol postavený v poslednej tretine 18. storočia rodinou Szirmayovcov na predtým nezastavanom priestranstve. V druhej polovici 19. storočia Júlia Czákyová predala kaštieľ grófovi Gejzovi Andrássymu. V tom čase bol prestavaný a uskutočnila sa nadstavba stredného rizalitu a prístavba skleníka v neskorom neoklasicistickom riešení. Zároveň vznikol priľahlý rozsiahly prírodno-krajinársky park. V 1. svetovej vojne kaštieľ slúžil ako vojenská ubytovňa a v tom čase bol aj značne poškodený. V roku 1932 postihol obec rozsiahly požiar, ktorý zasiahol aj kaštieľ. Zvyšky zariadenia zhoreli alebo boli rozkradnuté. V rokoch 1933-1935 prebehla rozsiahla oprava, po ktorej tu sídlila správa Vojenských lesných podnikov. Po 2. svetovej vojne bol nejaký čas nevyužívaný, v roku 1959 sa sem nasťahovala Poľnohospodárska majstrovská škola, s čím súviseli čiastkové stavebné úpravy. Pôsobila tu do roku 1968, potom objekt slúžil ako ľudová knižnica, holičstvo, klub mládeže, či depozitár. Objekt kaštieľa predstavuje podpivničenú blokovú stavbu s pôdorysom v tvare obdĺžnika s dvomi postrannými a jedným centrálnym rizalitom. Druhé podlažie je nadstavané v centrálnej časti. Fasády sú symetrické, upravené hladkou omietkou, horizontálne členená soklom, kordónovou rímsou medzi podlažiami a korunnou rímsou. Nárožia sú akcentované pilastrami. Okenné otvory sú typicky pravouhlé, lemované profilovanými šambránami, jedine na druhom podlaží centrálneho rizalitu sa nachádzajú trojice polkruhovo ukončených okien. Východná fasáda je v prízemí 13-osová, na poschodí 9-osová a v podkroví 6-osová. V centrálnej osi prízemia je umiestnený hlavný vstup s dvojkrídlovou výplňou a nadsvetlíkom. Stredný rizalit je ukončený trojuholníkovým tympanónom. Západná fasáda je na prízemí 13-osová, na poschodí 5-osová s balkónom uprostred. Nad stredným rizalitom je rovná neoempírová atika, zatiaľ čo bočné rizality sú na tejto strane ukončené trojuholníkovými tympanónmi. Na bočnej severnej fasáde je menšia prístavba a bočný vstup a taktiež menší rizalit so vstupom do suterénu. Prvé nadzemné podlažie je trojtraktové, pričom stredný trakt tvorí komunikačná chodba. Chodba je zaklenutá valenou klenbou, jej prostredná časť je integrovaná do vstupnej haly. Východný trakt tvorí sedem priestorov, po dva v bočných rizalitoch a tri uprostred. Do traktu sa vstupuje z exteriéru v centrálnej časti do schodiskovej vstupnej haly, ktorá je zaklenutá deviatimi poľami českej placky, nesenými štvoricou kamenných stĺpov. V južnej stene je umiestnené vyrovnávacie schodiskové rameno do schodiskovej haly vedúcej na poschodie. V krajných miestnostiach traktu sú v miestnostiach zachované pruské klenby. Západný trakt je desaťpriestorový, v prevažnej miere zaklenutý korýtkovými klenbami. Dve prostredné miestnosti sú radené kolmo na trakt, prekryté rovnými stropmi. Druhé podlažie je dvojtraktové, východný trakt je päť a západný šesťpriestorový. Jednotlivé miestnosti majú rovné a zošikmené stropy dané konštrukciou krovu. Strecha nad objektom je sedlová s valbami, pokrytá krytinou z falcovaného plechu. Z pôvodnej plochy parku bola značná časť v druhej polovici 20. storočia rozparcelovaná a zastavaná. Väčšina porastovej štruktúry s niekoľkými vzácnymi druhmi a pôvodná komunikačná sieť sa zachovala vo východnej a juhovýchodnej časti. Historicky najhodnotnejšiu porastovú štruktúru predstavuje jaseň štíhly na južnej strane pri oplotení a tiež zvyšok aleje z pagaštanu konského. (PÚSR-OKL)