Kaštieľ s areálom sa nachádza na miernej vyvýšenine vo východnej časti mesta Malacky, kde kaštielsky park tvorí značnú časť plochy mestského intravilánu. Vznik kaštieľa a jeho osud na dlhé storočia je spätý so šľachtickým rodom Pálffyovcov. V roku 1634 ho nechal postaviť gróf Pavol IV. Pálffy, výstavba trvala až do roku 1648 a až do roku 1918 slúžil ako rodové sídlo. Už v prvej stavebnej etape bol vybudovaný v dodnes dochovanom rozsahu ako štvorkrídlový barokový kaštieľ s centrálnym nádvorím, s dvomi nadzemnými podlažiami, jedným polozapusteným podlažím a suterénom pod západným krídlom. Hlavný vstup bol umiestnený v stredovej osi západného krídla. Suterén a polozapustené podlažie boli zaklenuté valenými klenbami, ďalšie dve podlažia mali pôvodne rovné stropy, ktoré boli už v rokoch 1664-65 čiastočne nahradené valenými klenbami s výsečami. Koncom prvej tretiny 18.storočia sa uskutočnila zásadná prestavba, v rámci ktorej boli do interiérov vložené chodbové trakty zo strany nádvoria a taktiež nové vnútorné priečky, miestnosti boli zaklenuté plackami a zrkadlovými klenbami, zdobenými štukami. Prejazd bol nanovo zaklenutý, po jeho ľavej strane vzniklo nové dvojramenné schodisko. Ďalšie dve schodiská boli vsadené na miesta protiľahlých spojov krídel a ďalšie doprostred južného krídla. V severovýchodnom rohu bola zriadená kaplnka, siahajúca výškou cez dve podlažia. Zriadený bol aj nový vykurovací systém s prikladacími otvormi v chodbách, ako aj nový odvetrávací systém podzemného podlažia. Boli zväčšené všetky okná, do ktorých boli vložené kamenné ostenia a suprafenestry. V exteriéri táto etapa zmenila slohový charakter stavby, predovšetkým pridaním rizalitov, päťosového na vstupe do kaštieľa a trojosových na nárožiach. Členené sú pilastrami s kompozitnými hlavicami, a vpadlinami – zrkadlami. Spodná časť stavby je zdobená pásovou rustikou. Stredový rizalit má trojuholníkový štít s nízkym atikovým múrom. Mladšie úpravy v 19.storočí mali lokálny charakter, došlo k miernej úprave komunikačných línií, či zväčšeniu okien, ktoré už nezasiahli do celkového výrazu stavby. Po odchode Pálffyovcov po 1.svetovej vojne kaštieľ získal rád františkánov, ktorí tu zriadili internát. Pre tento účel bolo potrebné pozmeniť vnútornú dispozíciu. V rokoch 1944-45 tu boli nemeckým gestapom väznení a mučení príslušníci SNP, na čo dodnes upozorňuje pamätná tabuľa v podjazde. Ďalšie nešetrné zmeny nastali v 2.polovici 20.storočia, kedy tu vznikla nemocnica. Inštalovali sa vodovody, kanalizácia, kachličkové obklady, PVC podlahy, priečky, nepriedušné olejové sokle, okná, dvere atď., čo deštruovalo pôvodnú hmotu kaštieľa. Od roku 2007 prebieha na kaštieli postupná rekonštrukcia a sprístupňovanie verejnosti. Kaštieľ obklopuje takmer zo všetkých strán park. Na východnej strane bola pôvodne parková plocha premenená na areál nemocnice. V rámci parku je kaštieľ situovaný približne uprostred jeho severnej časti, hlavná kompozičná os vychádza zo západnej fasády kaštieľa a smeruje na juhozápad k hlavnému vstupu do areálu. Vznik a najstarší vývoj záhrady sú nejasné, je možné že vznikla už ako renesančná záhrada, ktorá bola viackrát prebudovaná. Najstaršími dokladmi znázorňujúcimi podobu areálu sú mapa I. vojenského mapovania z rokov 1769 a 1782-84, kde je zrejmá len existencia obojstrannej aleje stromov a plán záhrady z roku 1793, na ktorom je už podrobne znázornená voľná kompozícia s hustou komunikačnou sieťou. V priebehu 19.storočia bol park premenený v prírodno-krajinárskom slohu, avšak jeho údržba po 2.svetovej vojne úplne zanikla. Na obnove parku sa začalo aktívne pracovať až v roku 2012. Prírodno-krajinárska kompozícia sa vyznačuje pozoruhodnou terénnou morfológiou, prechodom do voľnej krajiny smerom na východ a použitím atraktívnych solitérnych drevín. V porastovej štruktúre sa nachádzajú pôvodné duby, ktoré tvorili kostru porastu, obohatené farebnými varietami drevín a introdukovanými drevinami. Do celkovej kompozície bola začlenená aleja prístupovej komunikácie, v druhovej skladbe pôvodné lipy nahradili platany. Z objektov sa zachoval dom záhradníka, lurdská jaskyňa, fontána a objekt strážneho domu pri hlavnom vstupe, tzv. Čiernej bráne. (Okkel Samuel, PÚSR)