Železničná stanica bola situovaná na východnom okraji niekdajšieho intravilánu mesta Banská Bystrica, kde nebola blokovaná predpokladaná mestská zástavba a súčasne stanica nebola prekážkou v rozvoji mesta. V architektonickej súťaži uskutočnenej v roku 1941 zvíťazil projekt architekta Jána Štefanca v duchu funkcionalizmu. Počas prípravy projektovej dokumentácie v rokoch 1941 až 1945 došlo k viacerým zmenám, no i tak konečná podoba značne vychádzala z pôvodného návrhu. Stanica bola riešená ako lineárny objekt s ústrednou odbavovacou halou, na ktorú nadväzujú dve pozdĺžne krídla. Dokončená a daná do užívania bola až 1. mája 1951. V roku 1959 bolo pôvodné zasklenie okien na priečelí nahradené vitrážami s motívmi stredoslovenských miest Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Brezna a Zvolena, ktoré sú charakterizované ich historickými dominantami a figurálnymi motívmi oslavujúcimi ukončenie 2. svetovej vojny, Slovenské národné povstanie, oslobodenie a slovenský ľud. Autormi vitráží sú akad. maliari Oto Opršal, Dušan Šimko a Vojtech Stašík. Posledná väčšia prestavba a úprava železničnej trate a stanice z dôvodu elektrifikácie trate prebehla v rokoch 2000-2006. Výpravná budova má symetrickú kompozíciu s pozdĺžnou osou orientovanou v smere železničnej trate. Ústrednú dominantnú hmotu tvorí objekt hlavnej odbavovacej staničnej haly v podobe prevýšeného vnútorného priestoru s približne 10 m svetlou výškou a jedinečnou železo-betónovou konštrukciu s kazetovým stropom. Vstupy pre cestujúcich sú po obidvoch stranách odbavovacej haly, medzi nimi sú zo strany ulice umiestnené priestory pre malé prevádzky. Oproti ním sú zrkadlovo umiestnené vstupy na 1. nástupište s pokladňami uprostred. Spojenie s ďalšími dvomi nástupišťami je mimoúrovňové. Spodná časť stien je obložená lešteným mramorom, zvyšná plocha stien bola pri jednej zo stavebných úprav obložená zvukoizolačnými panelmi. Podlaha je z veľkorozmerných dlaždíc z travertínu. K centrálnej hale sú priradené z oboch strán dvojpodlažné, pozdĺžne trojtraktové krídla, v ktorých sú situované administratívne, prevádzkové priestory, priestory pre služby a bývanie. Fasáda odbavovacej haly je obložená doskami z bieleho travertínu, členená ôsmimi vysokými oknami, ktoré sú oddelené prevýšenými piliermi. Parter železničnej stanice je oddelený a zvýraznený výraznou líniou predsunutej markízy, prekrývajúcej schodište a podestu pred vstupom. Vstupný parter s hlavným a bočnými schodiskami má po oboch stranách vyčnievajúce zaoblené výbežky, ktoré tvoria postamenty sochárskych diel – sochy robotníka a sochy drevorubača od akademického sochára Františka Gibalu. Fasády bočných krídiel sú do výšky nadpraží okien v prízemí obložené doskami z bieleho travertínu, v hornej časti sú hladko omietnuté. Ostenia, parapety a nadpražia okenných otvorov a konštrukcie loggií sú z exteriéru obložené doskami z bieleho travertínu, mierne vystupujúceho pred omietku. Železničná stanica v Banskej Bystrici si do dnešnej doby zachovala svoje monumentálne pôsobenie v rámci urbanizmu tejto časti mesta a tiež nadčasovo pôsobiace architektonické a výtvarné hodnoty. Predstavuje kvalitné architektonické dielo v rámci dodnes zachovaných verejných a najmä železničných stavieb 40. rokov 20. storočia na Slovensku. (Okkel Samuel, PÚSR)