Cintorín je situovaný severne od hradného areálu v centre mesta Banská Bystrica. V rámci cintorína sú chránené hroby Jána Egryho, Jozefa Dekreta Matejovie a Jána Móryho v juhozápadnej časti a Izidora Žiaka Somolického v severnej časti areálu. Ján Egry (1824-1906) bol hudobný skladateľ, pedagóg, kapitulský a mestský kapelník z Trstína, ktorý pôsobil v Banskej Bystrici. Patril k najtalentovanejším a najvzdelanejším hudobníkom Uhorska 2. polovice 19. storočia. Je pochovaný v dvojhrobe s manželkou. Hrob má jednoduchý kamenný obrubník z terazza, v záhlaví je náhrobník z viacerých kusov kameňa poskladaných do obdĺžnikového tvaru, na čelnej strane je náhrobná doska z mramoru s rytým písmom. Jozef Dekret Matejovie (1774-1841) bol komorský lesmajster a vedúci Lesného úradu, reformátor lesného hospodárstva a priekopník v obnove lesov. Hrob je vymedzený prírodnými kameňmi spojenými cementovou maltou. Náhrobník tvorí obdĺžniková železná doska s nápisovou tabuľou, vo vrchole celého náhrobníka je reliéf Piety a kríž so spusteným festónom. Izidor Žiak Somolický (1863-1918) bol slovenský spisovateľ, redaktor Národných novín, národný pracovník a úradník. Vo vlastnej tvorbe písal predovšetkým poviedky zamerané na ľudového čitateľa, venoval sa aj prekladom z európskej literatúry. Hrob má jednoduchý obrubník z umelého kameňa, v záhlavovej časti je nízky podstavec, na ktorom je z pieskovca postavený náhrobník doskovitého tvaru. Plocha kamenného bloku je pritesaná a vytvára ilúziu štruktúry nepravidelne ukladaného kameňa. V strede čelnej strany bloku je umiestnená čierna mramorová nápisová tabuľa. Ján Móry (1892-1978) bol hudobný skladateľ a pedagóg, organizátor kultúrneho života. Skomponoval vyše 200 piesní, 12 hudobných javiskových diel, 14 orchestrálnych diel a množstvo ďalších skladieb. Hrob má tri kamenné platne spočívajúce na betónovom podklade. Architektúra náhrobníka má prvky neoklasicizmu. Na štvorcových základoch stoja kónické stĺpy, ukončené štylizovanou dórskou hlavicou. Na stĺpoch je položený architráv. Vyložená viacstupňová rímsa tvorí súčasne podstavec pre kamennú plastiku kľačiaceho anjela, ktorý sa opiera o urnu polozakrytú smútočnou štólou a vencom. Osobnosti, ktoré sú pochované na cintoríne v Banskej Bystrici sa významne podieľali na rozvoji kultúrneho, spoločenského a hospodárskeho života slovenského národa. (Okkel Samuel, PÚSR)