Uhrovec hrad

Najvyššiu časť vrcholu skaly zabralo trojuholníkové jadro neskororománskeho hradu, vymedzené zachovanou kamennou hradbou. V čele hradu na severnej strane stála štvorpodlažná veža trojuholníkového pôdorysu, nad vstupom v juhozápadnom nároží štvorpodlažná hranolová bránová veža a na najvyššom mieste skaly na východnej strane vežovitý palác. K palácu následne Bášovci pristavali neskororománsku kaplnku. Veže i kaplnka sa po mladších nadstavbách zachovali v ucelenom stave, vežový palác bol rozobratý pri ďalších úpravách hradu. Nadstavba nad apsidou kaplnky obsahuje vertikálny výlom, ktorý ohrozuje stabilitu priľahlých častí plášťa, poškodených trhlinami a zvetrávaním. Klenba druhého podlažia nad kaplnkou je zachovaná len v nábehoch. Severovýchodnú časť jadra zabral čiastočne podpivničený dvojpodlažný jednotraktový neskorogotický palác, v renesancii nadstavaný o tretie podlažie a spevnený vonkajšími masívnymi opornými piliermi s medzipilierovými klenbami v korune. Hmota paláca sa zachovala so zvetranými korunami a zrútenými záklenkami okien najvyššieho podlažia, klenby medzi piliermi sú zväčša zrútené. Dvorové priečelie so zachovanou šambránou renesančného okna a vstupnými portálmi je vyklonené vplyvom tlaku sutín a vnikania zrážkovej vody, čo malo za následok zrútenie klenieb a deliacich stien medzi jednotlivými miestnosťami paláca. Prízemie a suterén paláca si zachovali valené klenby. Pred palácom je kruhová cisterna s plášťom z pieskovcových kvádrov. Vstup do suterénu paláca prekrýva trojpodlažný renesančný rizalit v severozápadnom kúte nádvoria so zachovanými omietkami a okennými šambránami. Koruna a najvyššie podlažie rizalitu je zvetrané, západná stena najvyššieho podlažia je vyklonená von, omietky majú okraje oddelené od muriva. Západnú stranu jadra vyplnil trojpodlažný palác, pôvodne otvorený dvomi arkádami, s dvojicou okien na každom podlaží dvorového priečelia a vstupom na južnej strane. Najvyššie podlažie dvorového priečelia sa zrútilo 2. podlažie má zachované poveternosťou poškodené pieskovcové šambrány a vstupný portál. Koruna paláca má hĺbkovo zvetrané murivo. Zachovali sa tu veľké plochy interiérových a exteriérových omietok. Obytná budova v juhozápadnej časti sa zachovala len v úrovni prízemia, kade vedie vstup do hradu. Vyššie podlažia sa zrútili. Priestor na južnej strane vypĺňalo úzke krídlo s hospodárskymi objektmi, zachovanými v poškodenej forme. Vstup do jadra prekrylo neskorogotické predbránie, ktoré postupným vývojom získalo päť podlaží s obytnými miestnosťami. Juhozápadné nárožie predbránia, oddelené trhlinami sa na jar roku 2004 zrútilo. Západne od hradného jadra vzniklo predhradie, vymedzené hradbou s dvomi baštami na severnej a juhozápadnej strane, prístupné bránou s padacím mostom. Vstupná brána mala v čelnej stene nad rozpadnutým portálom veľkú kavernu, zvetrané murivo koruny a vydrolené líce východnej fasády. Klenba prejazdu sa nezachovala. Severná bašta sa zachovala v celej hmote s exteriérovými omietkami bez statických problémov. Má zvetranú korunu muriva, pieskovcové šambrány renesančných okien a vstupný portál. Trištvrtekruhová bašta na juhozápadnom nároží predhradia má vydrolené horné časti vonkajšieho líca, veľký klinovitý výlom muriva, zvetrané koruny a záklenok okna tretieho podlažia. Hradba medzi baštami má zvetranú korunu a kavernu v mieste prevétu pri severnej bašte. Budova pri juhozápadnej bašte sa zachovala v celom objeme vrátane poškodeného severného štítu, zvetraných korún, poškodených okenných otvorov najvyššieho podlažia a veľkých plôch interiérových aj exteriérových omietok. K južnému múru predhradia z vonku pristavaný neskororenesančný palácový objekt, ktorý si už nezachoval vonkajšie priečelie, len bočné steny so zvyškami omietok, deliacu priečku a nábehy valených klenieb na prízemí. V skalnej priekope na severnej strane sa zachovali poškodené murované piliere mosta. Pilier padacieho mosta pod bránou sa zachoval len do výšky asi 2 m.

História a vývoj: 

Stavebníkom hradu na skalnatom vrchole (591 m n. m.) v južnej časti Strážovských vrchov
bol v polovici 13. storočia trenčiansky župan Báš. V roku 1285 sa hradu násilnou výmenou
zmocnil Matúš Čák, ktorý ho vlastnil až do svojej smrti v r. 1321. Potom sa hradu zmocnilo
vojsko Karola Róberta z Anjou. V kráľovských rukách, spravovaný kastelánmi, bol hrad až
do r. 1389, kedy ho Žigmund Luxemburský daroval Stiborovi zo Stiboríc a Beckova a jeho
bratom. Stiborovcom patrilo panstvo s hradom až do roku 1434. Kráľ Žigmund v r. 1435
udelil hrad svojej žene kráľovnej Barbore. Tá ho vlastnila do r. 1439, keď jej ho odobral
uhorský kráľ Albrecht Habsburský, aby ho daroval kráľovnej Alžbete. Začiatkom 40-tych
rokov 15. stor. sa držiteľom hradu a panstva stal liptovský magnát Pongrác zo Sv. Mikuláša,
ktorý na Uhrovci aj sídlil. Pongrácovci, ktorí na hrade realizovali gotické prestavby, vlastnili
hrad ešte v 80 - tych rokoch 15. storočia. V r. 1483 mal hrad v zálohe Ondrej Danffy
z Dobozu. V roku 1506 vdova po Ondrejovi Dannfym Barbora zálohovala hradné panstvo
Vavrincovi Salczerovi zo Záblatia, ktorý Uhrovec držal až do začiatku 30 -tych rokov 16.
storočia. Roku 1530 získal hrad s panstvom Peter Siládi, zvaný Doktor. Roku 1533 mu
potvrdil držbu kráľ Ferdinand I. Peter Siládi sa oženil s Brigitou zo Slopnej a medzi rokmi
1533 – 1546 dôkladne prestaval hrad, pričom rozšíril a zmodernizoval aj jeho opevnenie.
Ferdinand I. daroval v roku 1547 hrad s panstvom Františkovi Zaiovi z Čemeru. František
Zai začal realizovať na hrade renesančné prestavby, ktoré v roku 1589 ukončili jeho synovia
Vavrinec a Andrej. Význam hradu stúpol v 17. stor. počas stavovských povstaní a tureckých
bojov, kedy slúžil ako bezpečné útočisko pre Zaiovcov a okolitú šľachtu. V priebehu 18.
storočia pomaly strácal svoju funkčnosť a okrem strážcov už na ňom majitelia nesídlili. Po
víchrici v roku 1802 dali Zaiovci opraviť časť poškodených striech. Počas revolúcie v rokoch
1848-49 bol hrad vyrabovaný a vypálený dobrovoľníckymi vojskami Hurbanovcov a postupne
sa zmenil na zrúcaninu.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

V mesiacoch apríl až december 1972 hrad zamerala Inžinierska geodézia Bratislava.

V roku 2000 začali dobrovoľníci na pracovných stretnutiach odstraňovať náletovú zeleň,
sprístupnili polozasypaný vstup do hradného jadra, upratovali stavebný materiál v areáli
hradu.
V roku 2001 počas letných táborov boli realizované provizórne podpery prevísajúcich
múrov pri vstupe do kaplnky a poškodených klenieb, na sucho vymurovaná päta brány
a drobné kaverny, pokračovalo odstraňovanie zelene, upratovanie areálu, skládkovanie
kameňa, a vybudovalo sa provizórne prístupové schodisko do hradu otvorom v južnej stene
predhradia.
V roku 2002 počas letných táborov pokračovalo odstraňovanie zelene, bola vybudovaná
skrytá strecha nad bránovou vežou, vymurovala sa kaverna v priečke paláca, previs
v objekte pred kaplnkou, nad apsidou kaplnky bolo postavené provizórne zastrešenie.
V jeseni tohto roku boli nástenné maľby v kaplnke reštaurátorsky spevnené a prekryté
ochrannou vrstvou omietky.
V roku 2003 bola postavená drevená podporná konštrukcia pri nároží predbránia,
výškovými prácami bola sanovaná trhlina v plášti apsidy kaplnky, pilier klenby na 2. podlaží
severovýchodného paláca bol stabilizovaný podmurovaním, pričom sa doplnil parapet okna,
na sucho podmurovaná západná päta brány bola premurovaná kamenným murivom na
maltu. Na jeseň bola zamurovaná kaverna v päte predbránia a osadené stabilizačné kovové
tiahla.
Rok 2004 začal odstraňovaním následkov deštrukcie predbránia. V interiéri predbránia
bol počas tábora „Strom života“ v lete vykonaný archeologický výskum, pokračovalo
odstraňovanie sutín nad kaplnkou. Započala sa konzervácia hradnej brány, vypĺňanie
kaverien a spevňovanie korún, provizórny vstup do predhradia z južnej strany bol zo
statických a bezpečnostných dôvodov zamurovaný. Nad kaplnkou bola postavená skrytá

pultová strecha a provizórne prekrytý zaklenutý prejazd do hradného jadra.
V roku 2005 bola postavená skrytá provizórna strecha nad časťou severovýchodného
paláca. Rozvoľnené steny predbránia boli spevnené, kaverny v hradbových múroch
zamurované. V prejazde do hradného jadra boli osadené plechové dvere, vydrolené
líce severnej päty trojuholníkovej veže bolo spevnené. Pokračovali práce na konzervácii
brány a uchytávanie historických omietok. Prebiehal archeologický výskum v predbrání
a severovýchodnom paláci, kovové tiahla v paláci boli reaktivované, dokončené bolo
zastrešenie západnej časti severovýchodného paláca a budovy pred kaplnkou.
Rok 2006: Po vyčistení prízemia a poschodia paláca nasledovalo prichytávanie omietok
v paláci a postupne bola obnovená zrútená časť kamennej valenej klenby prízemia
paláca. Pokračovala konzervácia korún muriva brány, nad kavernou vstupného portálu bol
v pôvodných lôžkach osadený preklad nad portálom. Prebehla konzervácia dvorovej steny
trojuholníkovej veže a konzervácia múru medzi bránou a trojuholníkovou vežou.
V roku 2007 sa konzervovala sa západná časť koruny trojuholníkovej veže aj s poškodeným
záklenkom okna. Reštaurátor odborne spevnil vykopaný pieskovcový renesančný krb.
Vnútorná deliaca priečka na prízemí paláca pod klenbou bola domurovaná. V miestnosti
s krbom vznikla malá expozícia dejín a obnovy hradu. Archeologický výskum tábora „Strom
života“ skúmal zvyšky odvodňovacieho systému. Realizovala sa obnova smolných nosov
a konzervácia korún brány. Strechy dostali novú krytinu.
Rok 2008: Realizovala sa obnova portálu vstupnej brány z pôvodných a doplnených
chýbajúcich pieskovcových článkov. Kaverna nad portálom bola vymurovaná
s rekonštruovanou strieľňou. Začala sa konzervácia pilierov mosta v priekope. Amorfný otvor
bol v súvislosti s prípravou obnovy klenby na druhom podlaží paláca zamurovaný. Doplnená
bola potrebná časť preborenej deliacej steny v paláci s komínovým prieduchom, vybudované
debnenie klenby a započatá jej obnova.

Ciele Nadácie na záchranu kultúrneho dedičstva:
Pokračovanie konzervácie hradnej zrúcaniny s cieľom bezpečného pohybu návštevníkov.
Výstavba mosta cez priekopu. V dlhodobej perspektíve sa uvažuje s využitím najviac
zachovaných objektov hradu s hodnotnými architektonickými detailmi (paláca, kaplnky,
budovy v predhradí) na muzeálne účely a ako zázemia pre aktivity súvisiace s obnovou
hradu.

Číslo UZPF: 
269
Index PÚSR: 
1 - 2
Iné názvy: 
1239 castrum Vgrog, 1297 Vgroch, 1352 Wgrowg, 1446 Vhurocz
Poloha: 
Hrad sa nachádza na bočnom hrebeni Nitrických vrchov nad obcou Uhrovské Podhradie.
Prístup: 
Z Uhrovského Podhradia po značenej turistickej trase.
Informačné zdroje: 

Matejka M., Uhrovec. IN: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava, Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. ISBN 978-80-970125-9-5. S dovolením vydavateľa a autorov: Miroslav Matejka, Michal Šimkovic, Aleš Hoferek, Michal Hrčka, Ľubomír Chobot.

Umiestnenie


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Uhrovec hrad

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy