Sklabiňa hrad a kaštieľ

Najstaršou časťou je horný hrad nepravidelného pôdorysu s vnútorným nádvorím, ktoré postupne zastavali obytnými a hospodárskymi budovami. Dnes je z tejto časti dobre viditeľná iba kaplnka (so zvyškami kamenárskych prvkov – nábehy klenieb, ostenia okien) a zvyšky obvodového muriva jadra horného hradu. Lepšie sa zachoval priebeh opevneného predradia z 15. storočia v podobe mohutnej hranolovitej veže a polygonálnych bastiónov, z ktorých jeden je súčasťou neskoršej etapy – renesančného paláca (kaštieľa). Najlepšie z celého hradu sú zachované práve murivá a konštrukčné prvky renesančného paláca, ktorý bol zastrešený ešte v polovici 20. storočia. Je tu možné vidieť zachované klenby, čeľuste vykurovacích telies, kamenárske prvky a značné plochy omietkových vrstiev, miestami s maľovanými detailmi. Objektu dominujú v diaľkových pohľadoch stále stojace komíny, vrátane kováčskej konštrukcie ukončenia. Dobre sa zachovali aj časti druhého opevneného predhradia zo 16. storočia, najmä tie, ktoré boli funkčne spojené s renesančným palácom - vstupné bašty. Ďalšie časti tohto opevnenia sa zachovali iba sporadicky, celý priebeh je však čitateľný v teréne. V predhradí sa nachádza hospodárska budova, ktorá je dnes z väčšej časti zrekonštruovaná.

História a vývoj: 

Prvý krát sa hrad spomína v roku 1263 a dlho bol kráľovským hradom. Od roku 1309 patril
zvolenskému magistrovi Dončovi. Po vyčlenení samostatnej Turčianskej župy v roku 1328
z predchádzajúcej Zvolenskej veľkožupy, sa stal Sklabinský hrad postupne najdôležitejším
turčianskym hradom a potom hradom župným, majiteľ ktorého bol súčasne turčianskym
županom. Od druhej polovice 14. storočia sa hrad dostáva do rúk Bebekovcom a neskôr
ho kráľ Žigmund dáva v rokoch 1410 až 1470 do zálohy Mikulášovi Balickému. Počas ich
panstva v roku 1436 po útoku husitov hrad vyhorel. V rokoch 1460 - 1480 hrad prestavali
a rozšírili o predhradie na severnej strane, ktoré opevnili dvoma polygonálnymi baštami.
V roku 1468 na mieste, kde stála kedysi východná veža, postavili kaplnku. Následne hrad
vlastnil Ján Ernest a v osemdesiatych rokoch 15. storočia sa stal spolu s panstvom súčasťou
kniežatstva, ktoré vytvoril kráľ Matej pre svojho syna Jána Korvína, ktorý sa stal najbohatším
šľachticom v Uhorsku. Patrilo mu 49 miest, 17 hrádkov a 30 hradov. Po Korvínovej smrti
sa hrad dostal do rúk ZápoľskovcovZápoľských a po roku 1527 Ferdinad I. Habsburský
daroval polovicu hradu a panstva Františkovi Révayovi a druhú dal do zálohy Ladislavovi
a Mikulášovi Makedonským. František Révay sa od roku 1534 stáva dedičným turčianskym
županom a od roku 1540 sa rod Révayovcov stáva jediným vlastníkom hradu až do
polovice 20. storočia. V rokoch 1610 - 1612 postavili Revayovci v dolnej časti areálu hradu
reprezentatívny renesančný kaštieľ a hrad už slúžil ako depozitár cenných listín okolitých
šľachtických rodov. V 17. storočí sa teda obydlia koncentrovali do predhradia a jadro hradu
už bolo koncom storočia opustené a jeho zariadenie odvezené. V polovici 18. storočia, keď
sa presídlila správa stolice do Martina, hrad stratil posledné zvyšky pôvodného významu.
Už v roku 1800 sa jadro hradu začalo meniť na zrúcaninu. Renesančný kaštieľ využívali
Révayovci ako letné sídlo a zároveň aj ako rodové múzeum až do roku 1944, kedy počas
druhej svetovej vojny kaštieľ údajne vypálili fašistické vojská.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

V nezistenom období pred vypálením hradu počas druhej svetovej Vojny sa bol správcom
hradu p. Pekár zvaný Pekárik. Miestni pamätníci tvrdia, že obýval severnú vežu, kde bol
zriadený správcovský byt. Asi od roku 1966 do roku 1999 sa o hrad starala malá skupina

dobrovoľníkov pod vedením Milana Miloša Ďuríka, ktorí domurovali južnú strážnu vežu
do predpokladanej pôvodnej výšky, uzavreli a zastrešili ju. V roku 1999 sa o pamiatku
začalo starať občianske združenie Donjon na základe nájomnej zmluvy. V tomto roku sa
uskutočnilo klčovanie areálu hradu od náletovej zelene a úprava turistických trás. Túto
činnosť realizovalo združenie aj nasledujúce roky, až do roku 2004, keď začalo združenie
chovať kozy, ktoré prirodzene spásali náletovú zeleň až do roku 2007, po tomto roku už len
v časti dolnej hospodárskej budovy.

2000 - občianske združenie začalo s čistením dolnej hospodárskej budovy,
2001 - podoprenie a vzpaženie klenieb na kaštieli, zobytnenie zastrešenej veže pre potreby
združenia,
2002 - združenie podmurovalo kaverny na hradnej kaplnke, bol vytvorený turistický
chodník po hrade so základným označením objektov, bolo vykonané zaklenutie časti dolnej
hospodárskej budovy a domurovanie malej kaverny na parkánovom múre,
2003 - elektrifikácia zobytnenej veže káblom dovedeným z obce. Elektrifikácia bola zrušená
v roku 2007. Začiatok čistenia studne pri dolnej hospodárskej budove, ktorá na konci roku
2008 dosiahla hĺbku 28 m,
2004 - domurovanie kaverien na väznici, občianske združenie Donjon odkúpilo dolnú
hospodársku budovu,
2005 – 2006 nadmurovanie zvyškov severnej veže s osadením drevených prekladov
na úrovni prvého poschodia. V máji 2006 zriadilo občianske združenie v jednej miernosti
dolnej hospodárskej budovy neoficiálne hradné múzeum,
2007 - ukončenie nájomnej zmluvy na hrad s obcou Sklabinský podzámok.

Číslo UZPF: 
620
Index PÚSR: 
1 - 17
Iné názvy: 
Sklabinský hrad, 1309 castrum Sclabana
Poloha: 
Hrad sa nachádza na bočnom hrebeni Veľkej Fatry nad obcou Sklabinský Podzámok, 9 km na východ od Martina.
Prístup: 
Z obce Sklabinský Podzámok po značenej turistickej trase.
Informačné zdroje: 

Hrčka M., Chobot Ľ., Sklabiňa. IN: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava, Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. ISBN 978-80-970125-9-5. S dovolením vydavateľa a autorov: Miroslav Matejka, Michal Šimkovic, Aleš Hoferek, Michal Hrčka, Ľubomír Chobot.

Umiestnenie


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Sklabiňa hrad a kaštieľ

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy