Šášov hrad

Ruina zaberajúca vrchol ostrého skalného hrebeňa pozostáva z horného hradu, dvoch opevnených predhradí na južnej a východnej strane a predsunutého opevnenia na vyvýšenom výbežku východne od hradu.  Hradný palác na vrchole hradnej skaly je narušený rozsiahlymi deštrukciami obvodových murív južného traktu, ostatné obvodové múry majú rozsiahle výpadky v mieste pôvodných okien. V spodnej časti sa čiastočne zachovali zvyšky valených klenieb suterénu. Na palác na západnej strane nadväzovali obvodové hradby, vymedzujúce úzky priestor hradného jadra. Východná časť južnej hradby nadväzujúca napalác je dnes úplne deštruovaná až na podložie, kompaktnejšie zachovaný západný úsek napájajúci sa na vežu má silne porušenú korunu. Protiľahlý úsek opevnenia na severnej strane je prerušený rozsiahlym výpadkom medzi severným a východným palácom. Na východný palác na západnej strane smerom do nádvoria nadväzovali obytné krídla, z ktorých sú nad terénom zachované fragmenty obvodových stien a takmer kompletne stojaca vonkajšia stena s pozostatkami pôvodných okenných otvorov. Severný plác priložený k severnej hradbe má najlepšie zachovanú vonkajšiu stenu s kompletne zachovanými dvoma podlažiami okenných otvorov. Nad nimi sú na korune torzá ďalšieho podlažia so zvyškami murív medzi pôvodnými oknami. Vnútorné obvodové múry smerom do nádvoria a interiérové priečky miestami stoja do výšky dvoch podlaží. Druhou dominantou hradného jadra popri paláci je päťpodlažná obranná veža. Obvodové múry veže sú poškodené rozpadom záklenkov jednotlivých okenných otvorov a strieľní, v dôsledku čoho dochádza k vytváraniu zvislých deštrukcií deliacich plášť veže na izolované bloky muriva. Na strane nádvoria sa obvodová stena v roku 2001 úplne zrútila. Silne narušené, resp. takmer úplne rozpadnuté je aj posledné torzo lunetovej klenby spodného podlažia veže. Na vežu nadväzuje opevnené predbránie vstupnej brány. Kompaktne zachované murivo porušuje zvislá trhlina v čelnej stene a odkláňanie bočnej steny smerom von. Priľahlé predhradie lemujúce prístupovú cestu vymedzujú nepatrné zvyšky obvodovej hradby a nárožnej bašty. Z ďalšej delovej bašty priloženej k nárožiu východného paláca stojí len torzo nárožia s rímsou. Z ďalšieho (východného) predhradia sa nad terénom zachovali len drobné zvyšky murív a terénne nerovnosti naznačujúce priebeh čelnej hradby a polohu vstupnej brány. Vo svahu na východnej strane je rozsiahla preliačina v mieste prepadnutej klenby pôvodnej pivnice zahĺbenej do terénu. Predsunutá pevnôstka na návrší východne od hradu bola preskúmaná archeologickým výskumom. V teréne je veľmi dobre čitateľná obvodová priekopa a okružným valom. Na vrchole ústredného pahorku sú dodnes otvorenými sondami odkryté líca obvodovej hradby, na ktorých miestami dochádza k vypadávaniu kameňov.

Vlastníctvo:

Pozemok pod hradom vlastní Slovenský pozemkový fond, samotný hrad nie je zapísaný na liste vlastníctva. Od roku 2004 sa o zrúcaninu stará Združenie na záchranu hradu Šášov.

História a vývoj: 

Zrúcanina stredovekého hradu na vrchole ostrého a úzkeho skalného hrebeňa nad údolím Hrona. Hrad postavili v rozšírenom mieste riečneho údolia v mieste križovatky diaľkových ciest, kde odbočuje cesta na Kremnicu. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1253 a na jej základe môžeme za zakladateľov Šášova označiť bratov Vincenta a Petra z rodu Vančovcov. Ich dielom je palác mierne nepravidelného štvoruholníkového pôdorysu na najvyššom bode hradnej skaly. Plošný rozsah pôvodného hradu z polovice 13. storočia nepoznáme a je otázne, či jeho súčasťou sú aj obvodové hradby, vymedzujúce po stranách komplex hradného jadra. Od začiatku 14. storočia až do konca vlády Anjouovcov bol hrad kráľovským majetkom. Za vlády Žigmunda Luxemburského niekoľkokrát zmenil majiteľov, až v roku 1424 sa stal majetkom kraľovnej Barbory, neskôr za vlády Mateja Korvína bol v rukách jej nasledovníčky kráľovnej Beatrix. Tá Šášov v roku 1490 darovala jágerskému biskupovi Dócimu. Vo vlastníctve jeho potomkov zotrval až do polovice 17. storočia. Prestavby pôvodného stredovekého hradu je možné zaradiť do neskorého stredoveku, do počiatočného obdobia vlády Dóciovcov. Ich dielom je prestavba východného paláca na vrchole skaly a jeho rozšírenie pozdĺžnym krídlom pri severnej hradbe, taktiež výstavba ďalšej štvorpodlažnej obytnej budovy pri severozápadnej hradbe. Súčasne zrejme vzniká aj najstaršie opevnenie predbránia pri vstupe do jadra hradu. Rozvoj palných zbraní si zároveň vynútil riešenie pomerne nevýhodnej polohy hradu v blízkosti dominantného návršia vzdialeného cca 200 m. Výsledkom opevňovacích neskorostredovekých aktivít bola výstavba predsunutej pevnôstky, okupujúcej vrchol spomenutého návršia. Niekedy v druhej polovici 15. storočia tu vystavali zrubovú stavbu osadenú do opevneného priestoru, uzatvoreného polygonálne vedenou murovanou hradbou, valom a priekopou. Pravdepodobne okolo polovice 16. storočia vzniká na juhozápadnej strane jadra hradu oblá štvorpodlažná batériová veža, vybavená komorovými strieľňami umožňujúcimi brániť južné a západné predpolie hradu. V ďalšom priebehu 16. a 17. storočia bolo zdokonalené predbránie a na neho nadväzujúce opevnenie predhradia pozdĺž južnej strany jadra hradu, ktoré tvorila hradba prebiehajúca pozdĺž prístupovej cesty a polygonálna bašta pripojená k nárožiu východného paláca. V sedle na juhovýchodnej strane vzniká opevnené hospodárske predhradie, v ktorom výskum identifikoval pivnicu, studňu a vežovú bránu. Hrad slúžil svojmu účelu ešte počas stavovských povstaní v 17. storočí, neskôr okolo polovice nasledujúceho storočia stratil význam a bol opustený.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

Združenie na záchranu hradu Šášov začalo s čistením hradu od náletovej vegetácie. Vzhľadom k problematickému vyriešeniu vlastníckych vzťahov združenie nemohlo začať s konkrétnymi konzervačnými zásahmi. V roku 2008 sa však podarilo združeniu získať záväzné stanovisko príslušného KPÚ k zámeru riešenia havarijného stavu západného okenného otvoru strážnej veže. Zásah by mal byť vykonaný v roku 2009. Združenie súčasne vykonáva aj podporné aktivity k šíreniu myšlienky záchrany hradu prostredníctvom hradných hier pravidelne organizovaných od roku 2005, sprievodcovskými službami zameranými predovšetkým pre deti a mládež a zároveň organizuje aj výstavy spojené s propagáciou hradu. Od roku 2007 funguje priamo pod hradom počas sezóny informačná kancelária a pamätná izba združenia.

Číslo UZPF: 
1266
Index PÚSR: 
0
Iné názvy: 
1253 castrum de Susol, 1327 Saasku, 1363 castrum Saaskw, 1443 Sassow, Saskö, Sachsenstein
Poloha: 
Na vrchole ostrého a úzkeho skalného hrebeňa nad údolím Hrona, miestna časť Šášovské podhradie
Prístup: 
Zo Šášovského Podhradia asi 5 nimút.
Informačné zdroje: 

Šimkovic M., Šášov. IN: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava, Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. ISBN 978-80-970125-9-5. S dovolením vydavateľa a autorov: Miroslav Matejka, Michal Šimkovic, Aleš Hoferek, Michal Hrčka, Ľubomír Chobot.

Umiestnenie


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Fotografia v diskusiach - antiK
Šášovský hrad
1 aug 2009 - 08:27
See video
Stredom Slovenska so Škodou Felícía Cabriolet 1959
12 okt 2011 - 11:14, trvanie: 7:44
See video
Rekonstrukcia severného okna Sasovského hradu
26 máj 2011 - 07:12, trvanie: 3:29
You are not authorized to access this content.

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Šášov hrad

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy