Pustý hrad, Zvolen

Hradný areál pozostávajúci z tzv. horného a dolného hradu zaberá celý vrcholový hrebeň výrazného návršia situovaného južne od mesta. Vyššie položený komplex takzvaného horného hradu bol takmer v celom rozsahu odkrytý archeologickým výskumom. Pôvodné murivá všetkých skúmaných stavieb sú jednotným spôsobom nadmurované krycím murivom ukončeným zatrávnenou korunou. Rozľahlý areál horného hradu je priečnymi hradbami rozdelený na 3 časti. Najväčšia z nich je severná, kde sú na dvoch nevýrazných výbežkoch vrcholového hrebeňa situované najstaršie stavby hradu. Na najvyššom bode vrchu nad vstupnou bránou stoja odkryté zvyšky najstaršej veže s odlíšeným murivom najstaršieho jadra a mladšieho dostavaného plášťa. Okraje neveľkej plošiny okolo veže lemovala hradba, z ktorej je nad terénom prezentovaný krátky úsek muriva. Šija hrebeňa pokračujúceho na sever je preťatá priekopou zasekanou do skalného podložia. Na protiľahlom nízkom výbežku stojí zvyšok ďalšej obytnej veže so zachovanou časťou vstupného portálu do spodného podlažia. Okolo nej sú predovšetkým na severnej a južnej strane čitateľné pozostatky priekopy a valu vytvárajúceho opevnenú plochu približne okrúhleho tvaru. Opevnenie horného hradu tvorila masívna hradba s hrúbkou okolo 2 m. Jej priebeh je s výnimkou časti západnej strany prezentovaný po celom obvode hradu. Úseky opevnenia odkryté výskumom sú nadmurované do približne jednotnej výšky cca 1-1.5 m nad terénom, zatiaľ nepreskúmaná západná hradba je v teréne čitateľná v podobe výrazného valu. Z priečneho múru vyčleňujúceho menšiu časť areálu na severnej strane je prezentovaný krátky fragment muriva v blízkosti priekopy okolo východnej veže opevnenia. Zvyšný úsek sa v teréne rysuje v podobe výrazného deštrukčného násypu. Opevnený areál sprístupňovali celkovo 4 vstupné brány. Hlavný vstup predstavovala vežová brána na južnej strane. Z pôvodne trojpodlažnej veže je takmer kompletne zachovaná vnútorná stena s neskororománskym portálom prejazdu a upravenými vstupmi do ďalších dvoch podlaží. Obvodové múry vonkajšej časti veže, vystupujúce pred líce opevnenia odkryté výskumom sú čiastočne rekonštruované do úrovne spodného podlažia. Ďalšie, menšie výpadové bránky sa nachádzajú v severnej časti opevnenia. Súčasťou hradieb bola popri vstupnej bráne aj ďalšia veža stojaca na mierne vyvýšenej terase na východnej strane opevnenia. Stavba je z vonkajšej strany priložená k lícu opevnenia a zachovalo sa z nej kompletné spodné podlažie vrátane ústupku pre uloženie pôvodného trámového stropu. Na vnútornej strane k opevneniu prilieha neveľká plošinka opevnená polkruhovou priekopou. V severnom ukončení opevneného areálu je na jeho najnižšom výbežku vyčlenený areál samostatného hradu. Oproti vyššie položenej južnej časti je oddelený priekopou a takmer priamo prebiehajúcou hradbou, do ktorej je na východnej strane zakomponovaná aj vežová vstupná brána. Ústrednou stavbou severnej časti hradu je obdĺžnikový palác vložený do severovýchodného rohu opevnenia. Z pôvodne zrejme trojpodlažnej stavby sa zachovalo celé spodné podlažie so vstupom z nádvoria, zvyškami troch štrbinových vetracích okienok a náznakovou rekonštrukciou pôvodného trámového stropu. Na vnútorných lícach sú rozsiahle silne narušené zvyšky dvoch vrstiev gotických omietok. Vedľa paláca je k východnej hradbe opevnenia pristavaná ďalšia, pravdepodobne hospodárska budova. Na západnej strane k palácu prilieha prístavba obdĺžnikového pôdorysu, v jej interiéri výskum odkryl z kameňa tesanú zbernú nádobu odvádzajúcu vodu prostredníctvom kamenného žľabu do priľahlej cisterny. Nádrž bezprostredne priliehajúca k prístavku má plášť vystavaný z tehál pokrytý kvalitne vyhladenou gletovanou omietkou. V severozápadnom nároží opevnenia sú odkryté a prezentované múry severozápadného krídla s dvomi pecami vykurujúcimi interiér. Priestor nádvoria klesajúci smerom na západ je členený terasami. Takzvaný dolný hrad sa rozkladá na nižšom výbežku hradného vrchu vzdialenom cca 400 m východne od horného hradu. Prepojenie oboch výbežkov tvorí úzky skalnatý hrebeň, na ktorom sú v tesnej nadväznosti na dolný hrad zvyšky priečnej hradby prepájajúcej prístupovú cestu. Areál dolného hradu má približne oválny tvar. V jeho čele oproti hrebeňu stúpajúcemu k hornému hradu je zvyšok ústrednej budovy hradného paláca s rozmermi približne 20 x 20 m. Zo stavby sú čitateľné výrazné násypy v mieste deštruovaných obvodových múrov. Nad terénom sa zachovala len časť južnej steny, z ktorej stojí vysoké torzo so značne narušenými lícami muriva. Smerom do nádvoria je v úrovni terénu čitateľná priehlbeň s čiastočne zachovaným záklenkom vstupného portálu. Severne od paláca pri obvodovej hradbe a v priestore nádvoria sú ďalšie priehlbne naznačujúce polohu zaniknutých stavieb. Opevnenie dolného hradu tvorila hradba, vymedzujúca areál približne oválneho tvaru. V teréne sa rysuje v podobe výrazného valu tvoreného deštruovaným murivom. Približne v strede severnej strany je pravouhlé zalomenie v mieste pôvodnej vstupnej brány. Areál dolného hradu je husto zarastený mladým listnatým lesom.

História a vývoj: 

Na základe archeologického výskumu a zmienky v tzv. Anonymovej kronike je možné za staršie považovať opevnené sídlo stojace na vyššom výbežku (tzv. Horný hrad), ktorého počiatky spadajú už do konca 12. storočia. Vtedy na vrchole kopca vzniklo opevnené sídlo rozsiahleho zvolenského komitátu. Ústrednou stavbou najstaršieho hradu bola masívna obytná veža s rozmermi cca 11 x 11 m obklopená hradbou. Tento neveľký hrad sa zrejme pod vplyvom tatárskeho vpádu okolo polovice 13. storočia rozšíril o rozsiahle refugiálne opevnenie o rozmeroch cca 480 x 100 m s vežovou vstupnou bránou na juhovýchodnej strane. Krátko po vzniku fortifikácie na druhom z výbežkov hradného vrchu vznikla aj ďalšia obytná veža obklopená valom a priekopou. Ďalšie úpravy hradného komplexu sú spojené s komesom Demeterom Balašom a jeho synovcom magistrom Dončom. Rozsiahla hradná fortifikácia bola zosilnená dostavbou veží pri vstupnej bráne a na východnej strane. Niekedy v tomto období bola aj najstaršia veža rozšírená obvodovou primurovkou súvisiacou zrejme s výrazným zvýšením pôvodnej stavby. Neveľký rozsah obytných priestorov v existujúcich vežiach riešili Balašovci výstavbou samostatného hradného jadra položeného v severnej časti opevnenia na najnižšom bode hradného vrchu. Novopostavený komplex bol oddelený priečnou hradbou a priekopou, ktoré vymedzovali takmer pravidelný štvorcový pôdorys. Ústrednou stavbou bol obdĺžnikový hradný palác s rozmermi 20 x 8 m situovaný do severovýchodného nárožia opevnenia, ktorý bol na západnej strane dodatočne rozšírený o obdĺžnikový prístavok spolu s priľahlou cisternou. Vedľa cisterny v severozápadnom nároží stálo ďalšie obytné krídlo čiastočne presahujúce obrys opevnenia. Vnútorný priestor nádvoria, zvažujúci sa smerom na západ, je upravený terasami pre hospodárske objekty. Vznik a vývoj tzv. dolného hradu, ktorý je situovaný na východnom, nižšom výbežku hrebeňa hradného vrchu nie je zatiaľ dostatočne objasnený. Uvažuje sa o jeho výstavbe v súvislosti so vznikom refugiálneho opevnenia horného hradu, alebo začiatkom 14. stor. Dolný hrad mal pomerne jednoduchú skladbu, ktorú tvorila obvodová hradba vymedzujúca približne elipsovitý areál s rozmermi približne 200 x 60 m. Na jeho západnej strane stojí torzo dominantnej stavby paláca s priľahlými hospodárskymi budovami. Komplex oboch hradov prežíval do polovice 15. storočia, keď poslúžili ako základňa bratríckych vojsk. Neskôr bol definitívne opustený a v roku 1599 sa jeho zrúcaniny príležitostne využili iba pre ubytovanie vojenského oddielu.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

Takzvaný horný hrad bol od roku 1992 odkrytý systematickým archeologickým výskumom. Výskum sa začal pri vstupnej bráne do opevnenia a postupne odkryl obe obytné veže, väčšinu obvodovej hradby, východnú vežu a samostatný komplex v severnej časti opevnenia. Na výskum bezprostredne nadväzovali stavebno-konzervačné práce, v rámci ktorých boli všetky odkryté stavby nadmurované krycím murivom ukončeným zatrávnenou korunou. V rokoch 1993 až 2008 bol celý areál horného hradu úplne odlesnený.

Číslo UZPF: 
1131
Index PÚSR: 
1 - 4
Obec: 
Zvolen
Iné názvy: 
Zvolenský hrad, Zvolen; 1246 in Zolum sub castro Polona, 1254 castrum Zoulum, 1306 castrum de Zoulum, 1323 castrum de Zolyo
Poloha: 
Zvyšky unikátneho komplexu dvoch hradov sa nachádzajú na okraji mesta Zvolen nad sútokom Hrona a Slatiny.
Prístup: 
Zo Zvolena po značenej turistickej trase.
Vlastník: 
Informačné zdroje: 

- Šimkovic M., Pustý hrad. IN: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava, Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. ISBN 978-80-970125-9-5. S dovolením vydavateľa a autorov: Miroslav Matejka, Michal Šimkovic, Aleš Hoferek, Michal Hrčka, Ľubomír Chobot.

- http://www.obnova.sk/clanok/pusty-hrad

Umiestnenie


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Pustý hrad, Zvolen

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy