Považský hrad

Hrad sa v závere svojho stavebného vývoja skladal z najvyššie položeného hradného jadra a k nemu na juhozápadnej a severovýchodnej strane napojeného predhradia. Prístupová cesta stúpala od západu a ústila do brány predhradia na severozápade. Ďalej serpentínovite prekonávajúc svahovitý terén predhradia vyústila k bránovej bašte so vstupom do hradného jadra. Hradné jadro nepravidelného polygonálneho pôdorysu zaberá vrchol hradného vrchu ukončený na východe strmými skalnými zrázmi. Pozostávalo z viackrídlového paláca, situovaného v najvyššie položenej východnej časti areálu, renesančnej bránovej bašty so vstupom do jadra, renesančných palácových krídiel tvoriacich obvodovú zástavbu okolo ústredného nádvoria a bášt včlenených do vrcholnogotického parkanu. Palác na východnej strane zanikol, zachovali sa z neho len murivá zasypané sutinou mierne vystupujúce nad terén. Nad zemou zostalo stáť len torzo muriva na východnom skalnom výbežku s poškodeným mohutným oporným pilierom a armovaným polygonálnym nárožím nad ním. Bránová bašta má zvetrané líce spodnej časti zaobleného plášťa, poškodené koruny a prepadnuté záklenky okien najvyššieho podlažia. Nad ňou ako solitér stojí vysoké nárožie paláca a pod ním zasypaná miestnosť so zvyškom valenej klenby. Hradbový múr na severnej strane má vyplavené zvetrané skalné podložie a hlboké kaverny v základoch. Z arkiera sa zachovala len západná bočná stena so zvyškom šambrány okienka. Zámurovka pôvodnej brány je čiastočne vypadaná. Severná ranogotická obranná veža s pôvodným kozubom má poškodenú klenbu a zvetrané koruny. Časť muriva palácového krídla pri obrannej veži sa zosunula po svahu. Západná veža je veľmi poškodená vertikálnymi trhlinami a výraznými úbytkami murív v korunách a v miestach okenných a dverných otvorov. Západný a južný úsek obvodovej hradby jadra má zvetrané koruny, drobné kaverny a hĺbkovo vyplavenú ložnú maltu v päte. Murivo zvyšku paláca v južnej časti jadra so zachovanou klenutou miestnosťou na prízemí obsahuje vertikálne trhliny, záklenky okien sú klinovito vypadnuté, parapety deštruované, pieskovcové šambrány sú poškodené a vypadané. Päty stien sú oslabené kavernami. Ostatné palácové krídla na južnej, západnej a severnej strane zanikli, tesne nad terén vystupujú len ich zvyšky. Parkanový múr sa v poškodenom stave zachoval len na južnej strane, jeho západný úsek zanikol. Západná bašta v parkane má poškodené koruny, preklady strieľní a veľkú kavernu v západnej stene. Južná bašta parkanu má zachované murivo prízemia s bránkou a časť zaobleného plášťa poschodia. Plocha predhradia nepravidelného pôdorysu bola po obvode vymedzená hradbovým múrom spevneným na západnej strane polkruhovou delovou baštou. Hradbový múr už iba miestami vystupuje tesne nad terén. V mieste niekdajšej bašty je viditeľná terénna depresia.

História a vývoj: 

Predpokladá sa, že hrad vznikol v 2. polovici 13. storočia.
Začiatkom 14. storočia patril Matúšovi Čákovi. Prvá priama písomná zmienka o hrade z
roku 1321 nás informuje o kráľovskom kastelánovi županovi Alexandrovi z rodu Héder,
ktorý spolu so synom hrad spravoval do roku 1354. Od r. 1354 hrad patril Pavlovi Ugalimu,
pronotárovi a kancelárovi bývalého krajinského sudcu. V roku 1397 kráľ Žigmund daroval
hrad a panstvo veľmožovi Sudivojovi. V rokoch 1404–1414 ho v držbe vystriedal vojvoda
Stibor z Beckova. Od roku 1424 bol v majetku kráľovnej Barbory a v roku 1439 ho získala
kráľovná Alžbeta.
Za vlády Huňadyovcov sa v roku 1458 do držby hradu a panstva dostal rod
Podmanických, a to na celých 100 rokov. Ján a Rafael sa počas mocenského boja o trón po
roku 1526 pripojili na stranu Jána Zápoľského. Z tohto dôvodu bol hrad v roku 1529 v mene
kráľa Ferdinanda I. neúspešne dobýjaný vojskom generála Katzianera. Podmanickovci
násilne získavali okolité majetky, za čo boli v roku 1542 uhorským snemom vyzvaní k
ich vráteniu. Po Rafaelovej smrti (1558) hrad prevzala kráľovská komora, ktorá ho v roku
1559 predala Gašparovi Šerédymu. Po jeho smrti (1563) sa sobášom vdovy dostal do
majetku Balašovcov. Imrichovi Balašovi bol majetok za účasť na Vešeléniho sprisahaní
skonfiškovaný, pričom hrad bol vtedy čiastočne poškodený.
Napriek konfiškácii majetku hrad ešte zostal v rukách Balašovcov. K zmene majiteľov
dochádza až na sklonku 17. storočia, kedy sa majetok sobášom Terézie Balašovej dostal do
rúk Sapáryovcov. Tí už ale sídlili v kaštieli pod hradom, čo spôsobilo opustenie a nakoniec
schátranie hradu.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

V rokoch 1936–38 sa v rámci aktivít Klubu československých turistov uskutočnili na
zrúcanine menšie konzervačné práce, úprava prístupovej cesty a vybudovali sa terénne
schodiská pre lepší prístup návštevníkov. V roku 1956 bol hrad geodeticky zameraný.
Následne objekt zarástol náletovými drevinami a absentovala akákoľvek ďalšia údržba.
V jarných mesiacoch roku 2008 mesto Považská Bystrica - nový majiteľ kultúrnej pamiatky
zabezpečilo odstránenie náletových drevín z hradného jadra, severnej a západnej časti
predhradia. Práce vykonávala firma zaoberajúca sa záhradníckymi a výškovými prácami.

V roku 2008 vzniklo Združenie hradu Bystrica (ZHB), ktorého poslaním a cieľom je:
- Údržba areálu a odstraňovanie náletových drevín
- Murárske práce na zlepšenie statiky objektov zrúcaniny
- Organizácia odborných seminárov, prezentácií a kultúrnych podujatí

V lete a na jeseň roku 2008 zrealizovalo združenie pracovné stretnutia na hrade.
Pokračovalo sa v systematickom odstraňovaní náletovej zelene. Na jesenných pracovných
stretnutiach členovia združenia s použitím historických techník zamurovali niekoľko kaverien
v líci južnej časti obvodovej hradby jadra.

Číslo UZPF: 
760
Index PÚSR: 
1
Iné názvy: 
Bystrický hrad, Bystrica; 1316 castrum Bestruche, 1383 castrum Bystriciensis, 1397 castrum Bistricz, 1458 castrum Bystricza
Poloha: 
Hradná zrúcanina dominuje na skalnatom výbežku predhoria Javorníkov (437 m.n.m.) nad obcou Považské Podhradie.
Prístup: 
Z Pvažského Podhradia po žltej turistickej značke.
Vlastník: 
Informačné zdroje: 

Matejka M., Považský hrad. IN: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava, Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. ISBN 978-80-970125-9-5. S dovolením vydavateľa a autorov: Miroslav Matejka, Michal Šimkovic, Aleš Hoferek, Michal Hrčka, Ľubomír Chobot.

Umiestnenie


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Považský hrad
4 máj 2006 - 02:56
You are not authorized to access this content.

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Považský hrad

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy