Ostrý Kameň hrad

Hradná zrúcanina rozložená na rozoklanom skalnom hrebeni sa skladá z malého jadra, pred ktorým sú v smere prístupu rozložené štyri predhradia. Horný hrad na vrcholovom výbežku skalného hrebeňa vymedzujú obvodové múry zachované na severnej, južnej a západnej strane. Na vonkajšej strane sú výrazne narušené plošným rozpadom líca muriva, východný úsek múrov paláca je úplne deštruovaný až na skalné podložie. Vnútorný priestor paláca je takmer po korunu múrov vyplnený suťou. Zo vstupnej veže na južnej strane sa najlepšie zachovala čelná stena s rozpadnutým otvorom vstupu do horného hradu. Bočné steny na južnej a západnej strane sú v hornej časti narušené výpadkami muriva v mieste okenných otvorov, resp. arkiera. Priestor prvého predhradia západne od hradného jadra vymedzuje po obvode torzálne zachovaná hradba. Najlepšie zachovaný je severný úsek s kľúčovou strieľňou vrátane torza vstupnej brány na západnej strane. Brána má v čelnej stene otvor po vstupnom portáli a priľahlej štrbinovej strieľne. Z pôvodných drevených prekladov nad oboma otvormi ostali len odtlačky a postupne dochádza k rozpadu muriva nad nimi. Z hradby v severnom čele predhradia dnes stoja len nesúvislé fragmenty a z celého východného úseku sa zachovalo len torzo s úplne rozpadnutým vonkajším lícom. Z hospodárskych budov sa najlepšie zachovali stavby v čele predhradia, z ktorých stoja torzá obvodových múrov do výšky dvoch podlaží. Naopak, zo stavby pri východnej hradbe je v teréne čitateľný len základný obrys. Na južnej strane sa k opevneniu prvého prehradia pripája hradba vymedzujúca malý priestor druhého predhradia. Pomerne dobre zachované murivo opevnenia je porušené zvislými trhlinami. V čele tretieho predhradia stojí na skalnom výbežku torzo masívnej bašty, ku ktorej sa pripájajú hradby vymedzujúce priestor predhradia. Z bašty stojí len spodná časť muriva, ktorá má až na malé výnimky úplne deštruované vonkajšie líce. Vnútorný priestor je vyplnený suťou. Z obvodových hradieb, ktoré sa na baštu napájali nad terénom, sa zachoval len krátky úsek na južnej strane, ostatné časti úplne zanikli. Na severnej strane priestoru predhradia stojí torzo paláca s priľahlou nárožnou valcovou baštou. Hmota bašty je silne narušená rozpadom okenným otvorov. V dôsledku toho sa jej múry rozdelili na niekoľko izolovaných úsekov, z ktorých jeden sa v roku 2007 úplne zrútil. Priľahlý palác obdĺžnikového pôdorysu vymedzujú dobre zachované vonkajšie obvodové steny poznamenané rozkladom okenných záklenkov. Na severovýchodnej strane je situované vonkajšie, štvrté predhradie. Opevnenie je zachované tiež len torzálne. Najlepšie je čitateľný severný úsek hradby s torzom polovalcovej bašty. Na západnej a južnej strane z opevnenia stoja len útržky muriva. Polygonálna bašta v severozápadnom nároží má konsolidovane zachovanú spodnú časť do výšky dvoch podlaží, vyššie úrovne sú silne poškodené rozkladom strieľní. Z hospodárskych budov je kompaktne, čiastočne v pôvodnej výške zachovaná stavba pri severnej hradbe. Ostatné budovy na západnej strane predhradia sú úplne deštruované a nad terénom ich naznačujú len zvyšky priečok. Celý hradný areál je zarastený hustým listnatým lesom s porastom v podobe kríkov.

História a vývoj: 

Počiatky hradu nie sú úplne objasnené, jeho vznik zrejme súvisí
s budovaním malokarpatskej opevnenej línie hradov v poslednej tretine 13. storočia.
Potvrdzuje to nález mince datovaný do 80-tych až 90-tych rokov 13. stor. Písomne je
existencia Ostrého Kameňa doložená až v roku 1363. Pôvodný hrad zrejme tvorila malá
pevnosť v rozsahu dnešného hradného paláca. V roku 1394 sa majiteľom Ostrého Kameňa
stal Žigmundov obľúbenec Stibor zo Stiboríc, ktorého rod ho vlastnil do roku 1434. Ďalšia
správa pochádza až z roku 1454, keď bol jeho vlastníkom Nabuchodonozor Neukenreyter,
čo v roku 1466 potvrdil aj kráľ Matej Korvín. Prestavbami v priebehu stredoveku získalo
jadro charakter blokového paláca s hranolovou vstupnou vežou na južnej strane. Do
rámca stredovekých úprav môžeme zaradiť výstavbu rozsiahleho predhradia situovaného
na nepravidelnej terase východne od hradného jadra. Tvorila ho obvodová hradba so
zaoblenými nárožiami a budova vstupnej brány situovaná v čele opevnenia. V západnom
úseku severnej hradby sa zachovala kľúčová strieľňa profilovaná na vonkajšej strane
okosením hrany. V neskorom stredoveku plochu hradu rozšírilo menšie juhovýchodné
predhradie. Koncom 15. stor. pred východným čelom hradu vznikla priečna šijová priekopa,
pred ktorou bolo vystavané predsunuté opevnenie v podobe trištvrtekruhovej masívnej
bašty. Na prelome 15. a 16. stor. sa dostáva do majetku rodu Coborovcov. V roku 1534 bol
v podielovej držbe Gašpara Cobora a Petra Bakiča, manžela Anny Coborovej. Spoločné
vlastníctvo hradu a panstva bolo predmetom sporov, ktoré v roku 1558 vyriešil krajinský
sudca rozdelením hradu a panstva medzi Coborovcov a Bakičovcov. V roku 1579 daroval
Rudolf II. do dedičnej držby polovicu hradu a panstva námestníkovi krajinského palatína
Imrichovi Coborovi a jeho bratovi Pavlovi. V roku 1689 získal časť panstva Krištof Erdödy.
V r. 1707 Ostrý Kameň načas obsadili cisárske vojská pod vedením generála Stahremberga.
V tomto období zrejme došlo k postupnému opusteniu hradu a jeho pozvoľnej deštrukcii.
V rámci renesančných stavebných úprav bol hrad rozšírený východným a severovýchodným
smerom. Nové predhradie tvorila obvodová hradba prepájajúca opevnenia starších predhradí
s predsunutou baštou na východnej strane. Súčasťou opevnenia na severnej strane bola
palácová budova, bezprostredne vedľa nej aj okrúhla nárožná bašta. V mladšej renesančnej
etape bol hrad opäť rozšírený severným a východným smerom. Jeho hradby zosilňovali dve
až tri bašty, zachovali sa polkruhová bašta v severnej hradbe a severovýchodná polygonálna
nárožná bašta. V 17. storočí stavebný vývoj hradu vrcholí dostavbou hospodárskej budovy
pristavanej k severnej hradbe severného predhradia.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

V roku 2005 bol hrad začlenený do projektu Odklínanie hradov, ktorý realizuje Slovenský
skauting. Na hrade pracuje 113. zbor Modré Hory z Bratislavy, ktorý v priebehu rokov
2005-2008 realizoval odstránenie náletových krovín z časti hradného areálu. Na lúke pred
vstupom do hradu je osadená informačná tabuľa.

Číslo UZPF: 
788
Index PÚSR: 
1
Obec: 
Buková
Iné názvy: 
Elesko, Ostriež, Scharfenstein, Élskö, Ostríž
Poloha: 
Hrad sa nachádza na hlavnom hrebeni Malých Karpát
Prístup: 
Od vodnej nádrže Buková na Brezinky a po červenej turistickej značke na hrad. Zo Smoleníc po modrej značke dolinou Hlboča a po zelenej na hrebeň Zárub a ďalej na hrad.
Správca: 
Informačné zdroje: 

Šimkovic M., Ostrý Kameň. IN: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava, Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. ISBN 978-80-970125-9-5. S dovolením vydavateľa a autorov: Miroslav Matejka, Michal Šimkovic, Aleš Hoferek, Michal Hrčka, Ľubomír Chobot.

Umiestnenie


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Ostrý Kameň hrad

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy