Katarínka, kláštor

Kláštor je súčasťou prírodnej rezervácie Katarína, a nachádza sa v chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Dnes možno vidieť ešte dobre zachované kostolné zrúcaniny s vežou a zvyšky južného krídla kláštornej budovy. Kláštor leží mimo hlavných ciest i významných turistických chodníkov, čo na jednej strane pomohlo k jeho zachovaniu v celkom dobrom stave (aj po dvesto rokoch chátrania stoja múry i veža kostola), avšak kláštor odstal bokom systematickej pamiatkovej starostlivosti v dvadsiatom storočí. V rámci existujúcich budov sa zachovalo množstvo cenných detailov v podobe odhalených vnútorných systémov stavby, ale aj štukových prvkov, kamenných prvkov a malieb. Pomerne kompaktne zachovaný objekt kostola je dodnes pokrytý takmer súvislou plochou omietkových vrstiev, ktorá je občianskym združením zakonzervovaná v celej ploche. Koruny existujúcich murív sú zakonzervované premurovaním. Veža kostola je komplexne zakonzervovaná a kaverny vzniknuté v nedávnej dobe sú doplnené. Na jej vrchole sú osadené bleskozvody. Zadná časť kostola – presbytérium je v štádiu rozpracovania. Prebiehajú tu archeologické výskumy zamerané na prepojenie kostola s kláštorom.

História a vývoj: 

V lesoch Malých Karpát na prirodzenej vyvýšenine - skalnatom návrší nad Dubovským potokom stála už v prvej tretine pätnásteho storočia gotická kamenná zaklenutá kaplnka s pôdorysom 10x12 m. Pri tejto kaplnke boli archeologickým výskumom zistené hroby aj príslušníkov vyšších spoločenských vrstiev, čo svedčí o dôležitosti tohto miesta už pred založením samotného kláštora. Koncom 16. storočia sa tu údajné zjavila sv. Katarína istému pastierovi, ktorý na tomto mieste vytvoril v skale malú kaplnku – jaskyňu. Kláštor, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. V roku 1619 tu už bývajú prví dvanásti mnísi. Komplex je postavený v ranobarokovom štýle pravdepodobne talianskym staviteľom Pietrom Spazzom. V roku 1645 bol kláštor a kostol vydrancovaný a podpálený vojskami Juraja Rákociho I. počas stavovského povstania. O rok na to tu bola realizovaná veľká obnova a prestavba objektov synom zakladateľa Gabrielom Erdődym a jeho manželkou Juditou Amade. Kostol bol rozšírený na rozsiahlejší chrám, ktorému pravdepodobne pôvodný z r.1618 slúžil ako sanktuárium. V polovici 17. storočia bolo pri kláštore založené laické Bratstvo pásikárov (chordigerov), ktorého členovia sa popri náboženských aktivitách venovali najmä chorým a chudobným. Pre údajné zneužívanie odpustkov a milostí Jozef II. zrušil aj toto spoločenstvo dekrétom z r. 1782. V roku 1663 bol kláštor prepadnutý Turkami a po ich vypudení cisárskymi vojakmi ho títo rovnako vyplienili a zavraždili tu sa ukrývajúcich šľachticov. V roku 1683 bol kláštor poškodený vojakmi Imricha Tőkolyho. V roku 1697 počas početnej púte sa tu snaha lichtenštajnských vojakov násilím získať mladých verbovancov skončila zabitím jedného z vojakov miestnym obyvateľstvom. 9. 1. 1701 bol kostol opäť vysvätený. Juraj a Krištof II. Erdődy listinou potvrdzujú, že budú kláštoru dávať 500 rýnskych dukátov na údržbu. V priebehu 18. storočia sa kláštor tešil mnohým donáciám, hlavne bohatá šľachta, no i prostí ľudia z okolia, štedro obdarúvajú svätokatarínsky kláštor a niektoré rody sa tu nechávajú i pochovávať (Erdődyovci, Apponyiovci, Labšanskí). Kostol bol vyhlásený pápežom aj za pútnicke miesto („basilica minor“) a konávali sa tu mnohotisícové púte zo širokého okolia na Bielu nedeľu, Svätodušný pondelok a sviatok sv. Kataríny. V júli 1786 bol kláštor, podobne ako stovky ďalších nevykonávajúcich vzdelávaciu a charitatívnu činnosť, dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Kláštor bol prevzatý do štátnej správy, bol vykonaný súpis a odhad majetku, cenné predmety a bohatý inventár boli postupne prenesené do okolitých farských kostolov, mnohé však boli rozkradnuté a navždy stratené. V rokoch 1788 až 1792 obývajú opustený kláštor siedmi vojenskí invalidi z Trnavy. V roku 1793 vykradli traja zlodeji rodinné hrobky pod kostolom, na základe čoho v roku 1797 kúpil pustnúce objekty gróf Jozef Erdődy, z úcty k pozostatkom svojich predkov, nezabránil však ich postupnej skaze a premene v ruiny. V roku 1811 bolo súsošie Kalvárie spred kostola prevezené Erdődyovcami do Dechtíc. Z roku 1835 pochádza posledná zmienka o funkcii "strážcu sv. Kataríny" (vtedy - Dechtičan Jozef Kollár). V roku 1905 boli sochy štyroch františkánskych svätcov - pôvodne umiestnených na nárožiach kostolnej veže - prenesené k rodinnej hrobke Pálffyovcov v Smoleniciach.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

- 1869, 1891 - historici sa začínajú zaujímať po zaniknutí o Kláštor sv. Kataríny. Výsledkom je práca: Odoricus Balázsovits: "Brevis Historia..." - v 30-tych rokoch 20. storočia sa na lokalite organizovali skautské tábory (napr. historik Hadrián Radváni), výlety františkánskych novicov - jeseň 1994: ZKSM – Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže začalo pripravovať projekt záchrany lokality. Oslovili so svojím zámerom Pamiatkový úrad SR a iných odborníkov. Na základe výsledku rokovaní vypracovali projekt na záchranu lokality. - 1995: prezentácia projektu záchrany na Obecnom zastupiteľstve v Dechticiach. V júli 1995 sa podarilo zorganizovať prvé dva turnusy letných táborov, na ktorých sa zúčastnilo 70 mladých ľudí. Vybudovalo sa táborisko a základné táborové stavby, vyklčoval a vyčistil sa areál ruín, vytriedili sa napadané skaly a v neposlednom rade sa podarilo zamerať a zdokumentovať celý objekt pre potreby projektovej dokumentácie. - 1996: Vykonali sa terénne úpravy na kláštore, na základe povolení sa odstránili stromy a náletové kroviny bezprostredne zasahujúce do murív (bolo vyrúbaných 47 stromov). Konzervovali sa zvyšky kláštorných múrov vrátane korún týchto múrov. V tomto roku sa začalo s vypracovaním projektovej dokumentácie konzervácie v spolupráci s ateliérom pre projektovanie a diagnostiku stavieb PRODIS Bratislava (Ing. Vladimír Kohút) a pamiatkovým úradom, ktorá odvtedy metodicky dohliada na konzervačné práce. Zároveň boli povolené zaisťovacie a udržovanie práce príslušnými inštitúciami pamiatkovej ochrany. - 1997: Začiatok archeologického výskumu, zameranie a následné zasypanie (2000-2001) základov barokovej kaplnky severne od veže kostola. (Garant: AÚ SAV Nitra - PhDr. Milan Hanuljak v rokoch 1997 a 1998, Mgr. Jozef Urminský v rokoch 1999-2000). - marec 2000: otvorená výstava “Tajomstvá kláštora sv. Kataríny” v krypte Západoslovenského múzea v Trnave. - leto 2000: domurovali sa všetky poškodené prízemné časti pilierov v kostole, tým je kostol staticky zdola zaistený, zakonzervovaný klenbový oblúk v kláštore – doplnením a vyklinovaním, - 2000: objavený a konzervovaný vstup do kláštora a napojenie na kostol pri veži, z interiérovej strany zaizolovaný a zakonzervovaný (Garant: Mgr. Jozef Urminský, Západoslovenské múzeum Trnava, posledný rok Vlastivedné múzeum Hlohovec, v rokoch 1999 a 2005). - 2000-2001: bola na základe geofyzikálnych výskumov RNDr. Romana Pašteku (Katedra geofyziky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave) objavená, preskúmaná, vyčistená a prekrytá krypta v lodi kostola. Súčasťou prác bol aj antropologický výskum nájdených pozostatkov cca 26 jedincov (Mgr. Silvia Bodoriková, katedra antropológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave; pozostatky sú dnes uložené v krypte Františkánskeho kostola sv. Jakuba v Trnave) - 2002 rozobratie a anastylóza záklenku na kostole - 2003 rozobratie a anastylóza ďalších dvoch záklenkov na kostole, experimentálne zatrávňovanie korún múrov a s použitím rôznych typov murovacích mált (vápenná, vápenná- nadstavovaná, sanačná...), odkrytie a datovanie časti základov gotickej kamennej kaplnky v presbytériu kostola (min. okolo r.1425, Garant: Mgr. Jozef Urminský, Západoslovenské múzeum Trnava). - 2003-2005: objavená a preskúmaná severná časť základov gotickej kaplnky v presbytériu kostola, - 2004 (interný názov: Štítový rok): pod sutinou v presbytériu bol objavený kamenný pieskovcový barokový oltár s kamennými skulptúrami sv. Kataríny, sv. Tekly a torzom anjela (dnes vystavené vo vestibule Západoslovenského múze v Trnave) a skúmané renesančné fázy kaplnky pred vznikom kostola (garant: Mgr. Jozef Urminský); - rozsiahle práce na štíte kostola s osádzaním ručne tesaných dubových trámov (tesári z Oblazov a OZ Hoblina), uvedenie výstavy v Západoslovenskom múzeu „Odkrývanie tajomstiev Kláštora sv. Kataríny“ (október 2004-marec 2005), osadenie informačných tabúľ a lavičiek v jednotnom dizajne Katarínky - založené občianske združenie Katarínka ako spoluorganizátor projektu záchrany Kláštora sv. Kataríny - 2005 (interný názov: Vežový rok): konzervovaná 30m vysoká kostolná veža (staticky zaistené prasknuté nárožie), odstránené nebezpečné trámy z veže, konzervovaný aj priľahlý štít ku veži, projekt získal ocenenie Podujatie roka v oblasti záchrany kultúrneho dedičstva časopisu Pamiatky a múzeá – od Pamiatkového úradu, Slov. národného múzea a Ministerstva kultúry, osadené ďalšie lavičky a tabule, „cesta zamyslení“ – tabuľky v areáli a na prístupovom chodníku s myšlienkami, vybudované parkovisko pred lesom - 2006: konzervácia bočného múru a pilierov, zaistenie výplne okna v bočnom múre statickým kotvením, rekonštrukcia dvoch tehlových deliacich oblúkov v poliach okenných otvorov, opravené a zakonzervované 2 piliere v lodi kostola vrátane zaistenia hlavíc proti vypadávaniu kameňov statickým kotvením, dokončený východný bočný múr kostola, rekonštrukcia presbytéria - 2007: bola ukončená konzervácia východného múru kostola vrátane rekonštrukcie pilierov a okien, v presbytériu kostola bol zrekonštruovaný južný múr – okno a jeho záklenok – podľa historických záberov - bol dokončený nový turistický chodník Dechtice-Katarínka vrátane smerovníkov (žltá turistická značka) - archeologický výskum exteriéru gotickej kaplnky východne od presbytéria kostola, objavené kostrové pozostatky prevažne detských jedincov (Garant: Katedra archeológie Filozofickej fakulty UK Bratislava: doc. Michal Slivka a Mgr. Ivana Kvetánová, Katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity, Trnava, v rokoch 2007 a 2008) - 2008: vybudované dopravné značenie smerujúce návštevníkov ku Katarínke (dopravné značky D69a a D69b navigujúce ku parkovisku), konzervovaná väčšia časť východného múru kostola vrátane rekonštrukcie pilierov a okien, západný múr veže bol škárovaný cca do výšky 18 m, začalo sa domurovanie časti východného bočného múra presbytéria kvôli podopreniu jeho vysokej oslabenej južnej steny, reštaurátorsky boli fixované omietky murív odkrytých pri archeologickom výskume, ako aj umelecky cenné časti omietok či štukovej výzdoby kostola (Obnova s.r.o., práce viedol Mgr. Michal Hrčka), pri archeologickom výskume V exteriéri presbytéria boli objavené ďalšie murivá gotickej kaplnky svedčiace o jej rozsiahlejšom pôdoryse a zaklenutí, v exteriéri kaplnky okrem mladších architektúr boli odkryté ďalšie kostrové pozostatky jedincov pochovávaných pri kaplnke v 16. storočí - (Garant: doc. Michal Slivka a Mgr. Ivana Kvetánová). Všetky archeologické nálezy sú zhromažďované v depozite Západoslovenského múzea v Trnave. V rokoch 1996 až 2008 sa na táboroch zameraných aj na záchranu lokality zúčastnilo viac ako 1000 dobrovoľníkov.

Číslo UZPF: 
958
Index PÚSR: 
1 - 2
Obec: 
Dechtice
Poloha: 
Katarínka sa nachádza na západnom Slovensku v lesoch Malých Karpát 20 km severne od Trnavy neďaleko obcí Dechtice a Naháč.
Prístup: 
Z obce Dechtice, alebo Naháč po značenej turistickej trase.
Správca: 
Informačné zdroje: 

Hrčka M., Kláštor sv. Kataríny. IN: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava, Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. ISBN 978-80-970125-9-5. S dovolením vydavateľa a autorov: Miroslav Matejka, Michal Šimkovic, Aleš Hoferek, Michal Hrčka, Ľubomír Chobot

Umiestnenie


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Katarínka, kláštor

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy