Hlohovec zámok

Zámok v barokovo - klasicistickom slohu sa nachádza na mieste pôvodného hradu na návrší nad mestom. V areáli parku sa nachádza empírové divadlo, architektonický skvost regiónu, ďalej jazdiareň, záhradný altánok a zvyšky romantických stavieb.

História a vývoj: 

Zámok, pôvodne hrad, spomínaný v roku 1113. Vznikol pravdepodobne ešte skôr a pred ním tu stálo slovanské hradisko. Toto strategicky dôležité miesto bolo do 13. storočia sídlom župy. Od 1275 patril Abovcom a v rozmedzí rokov 1349-1524 ho vlastnili Ujlakyovci - páni z Orahovice a Iloku. Neskôr 1524-1636 bol v rukách Thurzovcov. V roku 1663 sa ho zmocnili na dvadsať rokov Turci. Od roku 1720 patril Erdődyovcom.

 

Hlohovské panstvo kúpil od kráľovskej komory 14. novembra 1720 za 24.000 zlatých gróf Juraj Leopold Erdödy, právnik kúrie, ochranca koruny, prefekt uhorskej komory a nadišpán tekovského komitátu. Vyznamenal sa vo „francúzskej“ vojne a panstvá v Hlohovci a Piešťanoch získal ako prejav uznania kráľa Karola VI. Habsburského (uhorský kráľ ako Karol III.) za zásluhy. Podľa tradovanej legendy zámok navštívila Mária Terézia ako dieťa i potom ako panovníčka; údajne sa spúšťala na saniach dolu zámockým kopcom. Juraj Leopold Erdödy ako verný a energický katolík vykonával na všetkých svojich majetkoch prísnu rekatolizáciu protestantských obyvateľov. Vládol im až do roku 1758. Po jeho smrti prevzal panstvo na desať rokov jeho syn Anton a po ňom jeho brat Ján Nepomuk Erdödy, ktorý spravoval tieto majetky až do roku 1789.

 

Nasledoval gróf Jozef Erdödy (1754-1824), uhorský kancelár a minister. Roku 1802 ho navštívil v Hlohovci cisár František II. Prvou manželkou Jozefa Erdödyho bola grófka Batthyányová, druhou manželkou Alžbeta, rodená Meyerová, neurodzeného pôvodu z Viedne. Alžbeta bola správkyňou panstva aj k nemu patriacich kúpeľov Piešťany od smrti manžela 12.1.1824 až do roku 1855, keď sa ho ako bezdetná vzdala v prospech Kajetána Erdödyho z inej rodovej línie, ale ten už v januári 1856 zomrel. Po ňom sa majiteľom stal jeho syn František Xaver Erdödy, kráľovský komorník a rytier Leopoldského rádu, so svojou ženou, Helenou Erdödyovou (1831-1932), ríšskou grófkou z Oberndorffu.

 

František Erdödy realizoval spolu s ujcom, grófom Augustom Breunerom-Enkevoirthom,  výstavbu železnice v doline Váhu. Viedlo to k zvýšeniu rentability rodinných statkov a naštartovalo výstavbu jednej z najdôležitejších železničných tratí na Slovensku na úseku Bratislava – Žilina. Zásluhou železničného spojenia sa aj kúpele v Piešťanoch premenili na liečebné zariadenie svetového mena, o čo sa potom ešte pričinil Františkov najstarší syn Imrich Erdödy. Na jeseň 1891 sa v okolí Hlohovca uskutočnili cisárske manévre a zámok po tri dni hostil cisára Františka Jozefa I. V nasledúcom roku hlohovský zámok navštívil bulharský kráľ Ferdinand, keď bol v Piešťanoch na liečení. Aj viacerí nemeckí spolkoví panovníci nezabudli z Piešťan prísť na návštevu. V posledných rokoch 19. storočia František Erdödy dosiahol spojenie hlavnej trate z Leopoldova smerom na Hlohovec a Nitru. Vedenie panstva postupne preberal syn Imrich. František Erdödy zomrel 31. januára 1906. Imrich Erdödy realizoval otcovu myšlienku výstavby elektrárne v Hlohovci. Počas nepokojov po rozpade Rakúsko-Uhorska v januári 1919 zámok na 14 dní obsadili českí kanonieri a čistočne ho vyplienili. Pri pozemkovej reforme sa Erdödyovci museli vzdať rozsiahlych majetkov. Imrich Erdödy zomrel 14. novembra 1925.

 

Posledným šľachtickým vlastníkom toho, čo zostalo z hlohovského panstva, bol Dr. Viliam Erdödy. Ujal sa jeho správy roku 1926. Tesne pred koncom II. svetovej vojny - pred oslobodením mesta Červenou armádou 1. apríla 1945 - bol nútený zámok opustiť. Zomrel vo Švajčiarsku roku 1959.

 

V zámku bola po oslobodení nemocnica pre sovietskych vojakov, neskôr v ňom sídlila posádka Československej armády. Podľa Benešových dekrétov bol Erdödyovcom zámok za kolaboráciu s Nemcami skonfiškovaný v prospech Československého štátu.

 

V ďalšom roku armáda zámok uvoľnila pre Štátny detský domov. Roku 1948 bol v zostávajúcich voľných priestoroch umiestnený Ústav pre výskum mládeže duševne úchylnej, jediný tohto druhu na Slovensku. Boli sem posielané deti zo všetkých detských domovov a testami sa zisťovalo, aké povolanie je pre ne vhodné. Roku 1949 bol výskumný ústav preložený do Bratislavy. Roku 1951 sa detský domov odsťahoval a do zámku umiestnili Reedukačný domov pre mládež od 14 do 18 rokov. Do roku 1962 to bol jediný výchovný ústav na Slovensku pre chlapcov i dievčatá. "Polepšovňa" definitívne opustila priestory zámku v septembri 1999.

 

Na prelome rokov 1999 a 2000 prejavilo o zámok záujem Aristokratické združenie Slovenska, konkrétne knieža Ing. Juraj Radziwill-Anoškin, CSc. Združenie takmer dosiahlo svoj cieľ, keďže už existovala zmluva o budúcej zmluve a združenie začalo vykonávať isté opravné práce na zámku. Ich záujem o zámok prekazili voľby, ktoré zosadili z kresla primátora Hlohovca Jána Brezovského. Nový primátor Ján Dlhopolček od združenia požadoval doklady o finančnom krytí rekonštrukcie. Združenie sa nekonkrétne odvolávalo na dotácie z európskych fondov. Preto mesto Hlohovec od zmluvy odstúpilo.

 

Veľkú prestavbu goticko-renesančného hradu na barokovo - klasicistické reprezentačné sídlo na prelome 18. a 19. storočia začal Ján Nepomuk Erdödy,  ale spája sa najmä s menom Jozefa Erdődyho. Odvtedy sa po stavebnej stránke zachoval prakticky v nezmenenej podobe až dodnes. Jozef Erdődy sa zaslúžil aj o zveľadenie zámockého parku, dal mu jeho dnešnú podobu s terasami a vzácnymi platanmi, postavil empírové divadlo (1802), jazdiareň, stajne, veľký skleník.

 

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

Stredná časť oltára zo zámockej kaplnky - neskorogotický reliéf Narodenia spred roku 1490 - je dnes v expozícii stredovekého umenia SNG. Toto dielo reprezentuje špičkovú produkciu podunajsko-rýnskeho štýlového prúdu sochárstva súvisiaceho s tvorbou Niclausa Gerhaerdta van Leyden, v tom čase činného na dvore cisára Fridricha II. vo Viedni. Zobrazuje Madonu - skoro v životnej veľkosti - modliacu sa nad dieťaťom v kolíske, anjelov a pastierov (detailnejšie fotografie). Do rodiny Erdödyovcov sa dostal ako dar kráľa Matej Korvína Tomášovi Bakóczovi z Erdödu (1442-1521), neskoršiemu uhorskému primasovi (od r. 1497) a kardinálovi (od r. 1500). Drevorezba sa v Hlohovci stala púťovou relikviou; každý rok 15. augusta sa k nej konala veľká procesia.

 

Pôvodný nábytok a barokové pozlátené sane sú v zbierkach múzea na hrade Červený Kameň, obrazy sú v galérii na Bojnickom zámku.

 

V roku 2009 sa uskutočnil zisťovací archeologický výskum, ktorý realizovalo Vlastivedné múzeum v Hlohovci.

Číslo UZPF: 
838
Index PÚSR: 
1 - 5
Číslo - orientačné: 
1
Obec: 
Hlohovec
Iné názvy: 
1113 Golguz, Golgoc, 1209 castrum Golgociensis, 1222 castrum Golgouch, Galgoc
Poloha: 
Zámok sa nachádza na návrší na mestom Hlohovec
Prístup: 
Pešo z centra mesta okolo parku
Vlastník: 
Správca: 

Umiestnenie


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Hlohovec zámok

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy