Gýmeš hrad

Dodnes na najvyššom mieste skalného hrebeňa stojí veľká hranolová veža s nárožiami spevnenými opornými piliermi, zachovaná do výšky troch podlaží, aj s čiastočne poškodenými klenbami na 1. a 2. podlaží. Líca veže sú v okolí okenných otvorov zvetrané. Koruna muriva veže aj oporných pilierov je zvetraná. Z veže podkovovitého pôdorysu sa zachovalo vysoké torzo severovýchodnej časti jej plášťa a murivo prízemia s poškodeným predstúpeným soklom nad skalou tvoriacou podložie. Medzi vežami stál palác so zachovaným valene zaklenutým prízemím zasypaným sutinami, s úsekmi stien vyššieho podlažia. Vonkajšie opevnenie vymedzovalo na západe nepravidelné trojuholníkové nádvorie. Juhozápadná časť hradby pri hranolovej veži zanikla. Mladšia zástavba po obvode nádvoria hradného jadra sa zachovala vo forme torz so zvyškami klenieb jednotlivých miestností. Hradné jadro bolo neskôr na východnej strane rozšírené o predhradie, ktoré do seba zahrnulo starší, samostatne stojaci palác z konca 13. storočia. Palác sa zachoval do výšky dvoch podlaží s veľkými úbytkami stien a výlomami v mieste niekdajších okien. Obvodový múr východného predhradia sa zachoval, jeho koruna je však veľmi poškodená. Východný neskorogotický palác, prestavaný na barokovú kaplnku, dodnes tvoriaci výškovú dominantu hradu, sa v svojej hmote zachoval takmer celý, okrem severozápadnej steny najvyššieho podlažia. Tehlová klenba kaplnky sa zrútila, zachované zostali poškodené pilastre s omietkovými ornamentálnymi hlavicami. Juhozápadná dvorová stena kaplnky obsahuje vertikálne trhliny, idúce od koruny cez gotické okno a cez veľké barokové okno na nižšom podlaží. Šambrána okna je prasknutá a poklesnutá. Veľké okno v juhovýchodnej stene má zachovaný iba preklad šambrány. Trištvrtekruhová bašta so segmentovo zaklenutou bránkou a malé predbránie so strieľňami pod kaplnkou majú zvetrané koruny. Polygonálna renesančná bašta na juhovýchodnej strane je v celej hmote zachovaná s poškodenými tehlovými záklenkami delových strieľní a menšími kavernami v plášti. Tehlové kľúčové strieľne v korune bašty sú poškodené. Z neskorogotického západného vežového paláca stojí vysoké murivo juhozápadného zaobleného nárožia aj s exteriérovou omietkou. Koruny muriva vymedzujúceho južné predhradie sú poškodené, strieľne majú prepadnuté záklenky. V čele vstupu stojí torzo kamenno-tehlového muriva barokovej vstupnej brány so zvyškami tehlových pilastrov s profilovanou kamennou pätkou.

História a vývoj: 

Stavebníkom hradu v 40 - tych rokoch 13. storočia bol Andrej, syn Ivánku, predok rodiny Forgáčovcov. Hrad sa spomína v roku 1253,
kedy Andrej získal od kráľa Bela IV. donáciou okolité majetky. Podľa listiny z roku 1295, keď si hrad rozdelili štyria Andrejovi synovia, hrad tvorila väčšia a menšia veža, palác, vonkajšie opevnenie, stará cisterna a malá sýpka. V roku 1303 hrad získal Matúš Čák a vlastnil ho až
do smrti v roku 1321. Forgáčovci získali hrad a panstvo opäť do vlastníctva až roku 1386.
V priebehu 14. storočia sa hrad na východe rozšíril o veľké predhradie, v ktorom sa v roku 1412 spomína stredne veľká veža, Ditrichov palác, stará brána a na nej postavená malá veža, opevnenia a ostatné stavby. Vo vnútornom hrade sa vtedy uvádzala veľká veža, paláce, opevnenia a rozostavané objekty. Takúto rozlohu si hrad zachoval až do konca
stredoveku. Novoveké písomné pramene nás informujú o pretrvávajúcich sporoch medzi členmi rodiny Forgáčovcov, čo sa odrazilo na zlej údržbe hradu. O prestavby na Gýmeši sa pričinil pred rokom 1613 Žigmund II. Forgáč. V roku 1619 hrad poškodilo Bethlenove povstalecké vojsko, avšak hneď bol obnovený. Po vypálení v roku 1663, opätovnom zaujatí a poškodení hradu Turkami v roku 1671 bol vo veľmi zlom stave. K rozsiahlej rekonštrukcii došlo až začiatkom 18. storočia. Pavol IV. Forgáč začal v roku 1713 barokovú prestavbu a v nej pokračoval aj jeho syn Pavol V. až do roko 1756. Najvýznamnejším počinom prestavby týkajúcej sa predovšetkým obytných stavieb, bolo zriadenie pútnickej kaplnky sv. Ignáca z Loyoly v neskorogotickom vežovom paláci.
Stavebné úpravy na hrade sa konali aj koncom 18. storočia. V 30. rokoch 19. storočia ešte obývateľný hrad zakrátko schátral natoľko, že v roku 1846 v ňom návštevníci videli zo striech len zvyšky nahnitých trámov.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

Od roku 2004 členovia neskoršieho občianskeho združenia Leustach (založené koncom roku 2005) spolu so žiakmi základných škôl (ZŠ Nitra – Janíkovce, neskôr ZŠ Fatranská, Nitra) realizovali zber odpadkov, čistenie hradného areálu, odstraňovali náletovú zeleň podľa odborného metodického pokynu. Ku kontinuálnej regulácii náletovej zelene pridali
hrobľovanie kameňov v jednotlivých častiach hradu, čím sa celý areál upratal a zvýšila sa bezpečnosť pohybu v priestore hradu. Na hrade osadili smetné koše. V máji roku 2008 členovia OZ Leustach na hrade osadili informačnú tabuľu, v priebehu roka bolo začaté geodetické zameriavanie hradu a architektonicko-historický výskum.

Číslo UZPF: 
1443
Index PÚSR: 
1 - 22
Obec: 
Jelenec
Iné názvy: 
Jelenec; 1318 Gymes, 1322 Ghimus, Gymus
Poloha: 
Zrúcanina hradu sa nachádza na skalnatom kremencovom vrchu Dúň (514 m n. m.) v južnej časti pohoria Tríbeč, v katastri obce Jelenec.
Prístup: 
Z Jelenca, alebo z Kostolan pod Tríbečom po značenom turistickom chodníku.
Správca: 
Informačné zdroje: 

Matejka M., Gýmeš. IN: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava, Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. ISBN 978-80-970125-9-5. S dovolením vydavateľa a autorov: Miroslav Matejka, Michal Šimkovic, Aleš Hoferek, Michal Hrčka, Ľubomír Chobot.

Umiestnenie


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Gýmeš hrad

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy