Kominári alebo chyť si gombík pre šťastie

Image resize threshold of 10 remote images has been reached. Please use fewer remote images.
30 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa dorotka
Offline
Kominári alebo chyť si gombík pre šťastie

KOMINÁRI, alebo chyť si gombík pre šťastie

 

     Kominárstvo ako zamestnanie vzniklo vo väčších európskych mestách už v stredoveku. Na Slovensku je predpoklad ich existencie už v 16. storočí, najmä však v 17. storočí v mestských aglomeráciách. V tomto období mali cechy mestá Košice, Michalovce, Levoča, Spišská Nová Ves.
Spočiatku sa týmto povolaním na našom území zaoberali len Taliani, ktorí privandrovali z okolia Milána a z taliansky hovoriacich oblastí Švajčiarska. V roku 1748 si kominárski majstri založili celouhorský cech so sídlom v Rábe (Győr), ktorý neskôr presídlil do Bratislavy.
Rozšírenie kominárskeho zamestnania na vidiek zaznamenávame až v 19. storočí a to v závislosti so stavbou murovaných komínov, ktoré nahradili staršie typy komínov vypletaných z prútia a omazaných hlinou. Zvýšením protipožiarnej ochrany sa postupne likvidovali i komíny drevené a šindľové.
     Získať koncesiu kominára nebolo jednoduché. Oprávnenie sa udeľovalo na základe zvláštneho preukazu spôsobilosti a bolo dedičné. Po smrti majstra vykonávala kominárstvo vdova za pomoci tovarišov. Župné úrady určovali podľa počtu obyvateľov, domov a komínov kominárske rajóny, rozsah vykonávania remesla i sadzby za vymetanie. V jednom rajóne mohol vykonávať práce len jeden majster, ktorý si priberal potrebný počet tovarišov.
V roku 1890 bolo na Slovensku 467 kominárov (majstrov a pomocníkov), v roku 1910 už 625. Najväčší počet z nich bol v župe bratislavskej a nitrianskej, okolo 60, najmenej zas v oravskej župe, okolo 9.
     K postave kominára sa viaže viacero poverových predstáv, ktorých základom je pravdepodobne charakter práce súvisiacej s ohňom, dymom a sadzami. Tieto magické očistné prvky odpudzujú zlo, čím vlastne priťahujú dobro i šťastie.
     V európskej kultúre je kominár vo všeobecnosti známy ako symbol šťastia. Doposiaľ je živá povera, že ak sa chytíš gombíka, keď vidíš kominára, splní sa ti želanie. Šťastie prináša i dotyk troma prstami o telo kominára, ale i tri štetiny vytrhnuté zo štetky kominára. Ak sú štetinky vložené do peňaženky, prinášajú nielen šťastie, ale i bohatstvo. Novoročný vinš kominára sa má splniť.
     Kominár mal výnimočné postavenie v spoločenstve – chránil obydlia a majetok pred ohňom a zároveň s ním prichádzal do kontaktu. V niektorých mestách (napríklad v Levoči), kominársky majster slávnostne otváral fašiangovú plesovú sezónu. Sú známe i fašiangové obchôdzky kominárov, pri ktorých rozdávali tlačené obrázky s vinšmi.
     Znakom kominárov sú prekrížené škrabáky, ktorý nosili na ľavom ramene a symbolom guľatá štetka na dlhom stočenom drôte. Patrónom kominárov je svätý Florián.
     S variabilnou postavou kominára, štylizovanou i gýčovitou, sa stretávame na novoročných pohľadniciach, kalendároch i účtenkách, obľúbených najmä v prvej polovici 20. storočia.

     Nech na´dalej prináša šťastie komiár, caminarius, caminator, Rauchfangkehrer, Kaminfeger i keményseprő.

©dorotka

Fotografia v diskusiach - harp
Fotografia v diskusiach - harp
Fotografia v diskusiach - harp
Obrázok používateľa antiK
Offline

Smutné komíny Mariacsaládske...

__________________

http://hradbysamoty.org/

... ... ... ... ... ...
Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Nešlo mi ani tak o samotnú maďarčinu, pointa bola v oslovení "néni", teta. V maďarčine to je síce familiárnejšie oslovenie ženy, ale zároveň je aj dosť úctivé. Celkovo v maďarčine je oslovenie ženy komplikovanejšie, ako trebárs u nás, alebo v okolí.

 

Obrázok používateľa dorotka
Offline

vlčik, okrem vlastneho krstneho mena som z tvojej odpovede rozumela ešte Bródy Šandor. Tak som si ho pozrela vo vikip či bol fešák. A bol.

 

Obrázok používateľa benjo
Offline

nepovedal by som ze kominarstvo v tej dobe az tak vynasalo..riadny domcisko

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Nem, nem, Dorotka néni, Budapesten, vagy inkább Pesten, Bródy Sándor utca 15smiley

 

 

Obrázok používateľa dorotka
Offline

antik, až dnes vidím tú famóznu fotografiu z Piešťan, som z nej v bezvedomí!

vlčik krásny dom, je to v historickej Šoproni ?

Naftalín neznášam, Foldvari je čitateľný

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Na území Maďarska (Uhorska) na zrúcanine Vyšegrádskej Šalamúnovej veže sa zachovali stopy po komíne z XIII-XIV storočia.  Napriek tomu až po búrlivých storočiach vývojom mestského života, prispôsobením životných podmienok zmenám klímy počas ročných období poskytuje architektúra pohodlie pre život
V XV. storočí sa nielen na hradoch,ale aj na panských domoch objavuje komín.

 

Do výdavkov mesta Šoproň z roku 1432 bola zahrnutá aj čiastka zaplatená za čistenie komínov. Zápis sa nezmieňuje o osobách ktorí prácu odviedli, ale určite to neboli osoby vykonávajúce kominárske remeslo, totiž okolo roku 1500 v tomto meste je to práca, ktorú vykonávajú osoby z fachu hrnčiarskeho a tesárskeho.

 

Za panovania kráľa Mateja (1458-1490) došlo k výrazným zmenám v maďarských mestách, ale ani z jeho čias nie zachovaná zmienka, ktorá by spomínala kominárstvo ako remeslo, alebo živnosť. Tá sa objavuje až v XVI. Storočí.

V jednom zázname z roku 1508 sa píše, že na hrade Eger zaplatili 5 denárov dvom talianskym kominárom za vyčistenie komínov a 60 denárov za koč, ktorý ich odviezol do Budína. Nič bližšie sa o nich nevie, možno, že patrili k údržbárom komínov na kráľovskom hrade, alebo potulní vykonávači svojho remesla.

Zmienka o prvom uhorskom kominárovi je zo 17. septembra 1590. Christopher Keraus zložil občiansku prísahu v meste Šoproň.

 

Vyhláška  kráľa Vladislava II. z roku 1514 obsahuje aj článok, ktorý ako prvý  obsahuje protipožiarne nariadenie. Toto nariadenie je pozoruhodné aj tým, že je tu prvýkrát zmienka o kominároch. Pravdepodobne už v tejto dobe našu krajinu vyhľadali v západných krajinách už dlho známi, talianski kominári, a keďže boli žiadaní, tak sa tu usadili.  Ak tomu neboli naklonení, tak iba putovali od mesta k mestu, od domu k domu a hľadali pre seba pracovnú príležitosť.

 

Poznámka z roku 1550: " Čističovi komínov som zaplatil za vyčistenie 3 komínov.“
V roku 1567 sa spomína firma na stavbu komínov Marthinus. Zdá sa teda, že už pred dobytím Uhorska osmanmi bol komín známy aj na nižších úrovniach spoločnosti.

 

Mesto Košice v roku 1643 nariadilo prehliadku komínov v každom dome, a kto do 15 dní zistené problémy neopraví, toho potrestajú. V mestskej zápisnici z roku 1650 sa spomína majster Kominár Adam čím sa poukazuje na  priezviská dávané na základe prevádzaného remesla napr: Krajčír Jeremiáš, Čižmár Ján, Sklenár Michal.

 

Mestská rada v Pešti v roku 1697 nariadila demoláciu slamených a trstinových striech a ak do týždňa nepostavia riadne komíny domy im skonfiškujú.

 

Dom kominára Devecis-a (švajč-talianskeho pôvodu) z roku 1855

http://ludbriko.hu/2012/01/03/a-kemenysepro-haz/http://ludbriko.hu/2012/...

 

Opera Benjamina Brittena Malý kominár, podľa poviedky Charlesa Dickensa

 

                              Šťastie.

Ľudia s hrdlami zovretými hrôzou mlčky hľadeli na čiernu postavu s komicky rozhodenými končatinami. Dieťa, ktoré neočakávane vykuklo spomedzi ich nôh hodilo do kruhu otázku : - "Mamička prináša šťastie aj takýto kominár"?
                                                                                                                         Kornel Földváry (Príbehy z naftalínu)

Pekné sviatky.

Obrázok používateľa antiK
Offline

Piešřanská vináreň U Kominára

, alebo spomienky na "kominára"

... ...
Obrázok používateľa harp
Offline

Ku kominarom a kominom. Neviem ci som to uz niekde nespominal. Ale kominari v Banskej Stiavnici maju koli pamiatkarom viac roboty. V nezmyslenje averzii voci starej garniture sa rozchyrilo ze prave ochrancovia pamiatok , teraz uz s peciatkou, nutia vlastnikov novo rekonstruovanych kominov patinovat tieto zvnutra nacierno farbami :)

__________________

Pamätáme na pamiatky! // www.obnova.eu // Mikrovlná sanácia dreva a muriva www.cervotoc.sk //

Obrázok používateľa antiK
Offline

Kominári "rôznonárodní"...

... ... ... ... ... ... ... ...
Obrázok používateľa benjo
Offline

pár kúskov na dnes:

 

O tradíciách a zvyklostiach slovákov žijúcich v maďarskom Eleku http://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_kisebbsegek/szlovakok/a_magyarorszagi_szlovakok_neprajza_1979/pages/007_intraetnicke_a_interetnicke.htm
„Dôležitejšie zvyky a povery súvisiace s novým rokom (Noví rok) v Eleku poznajú všetky národnosti rovnako: prvého hosťa v dome očakávajú muža, lebo ten prináša šťastie na celý rok, pokiaľ žena prináša len zlo a nešťastie. Ráno na Nový rok chodievali kedysi po domoch vinšovníci. Rumunskí a nemeckí informátori zvlášť zdôraznili, že očakávali chlapcov. Slováci to nezdôraznili, ale text najznámejších slovenských veršovaných vinšov jednoznačne potvrdzuje, že ho odriekali muži. Aj vinš kominára očakávali na Nový rok preto, lebo bol mužom. Príslušníci všetkých národností veria, že kominár prináša šťastie. Slovenské dievčatá pri dome vytiahli kúsok z kominárovej metly a dali si ho do peňaženky, aby ich šťastie neopustilo. Kominára, na znak vďaky, všade ponúkali vínom a pálenkou. V Eleku chodí vinšovať aj v súčasnosti.“

 

Ak pri vyváraní bielizne prišiel do domu kominár alebo cigánka, verili, že sa ju nepodarí dobre vybieliť http://sacra.cz/Scany/2007_2.pdf

 

Kominár bol aj obľúbená fašiangová maska. Napr. v Gbeľanoch kominár počas sprievodu kontroloval komíny a rozdával kalendáre s pranostikou počasia podľa jednotlivých mesiacov
http://www.zilinskyvecernik.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=12294&Itemid=54

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Pánbožková kravička - Lienka sedembodková

nebeský posol Matky Božej je poverený ochranou detí a uzdravovaním chorých. Sedem bodiek symbolizuje sedem cností Panny Márie

Keď na človeka sadne, prináša šťastie. Nemá sa striasať alebo zabiť, pretože to priťahuje nešťastie. Poľnohospodár ju považuje pre jej užitočnosť za dar boži.

 

p.s. Rok 2006 pripomeňte si.

__________________

Každý dobrý skutok sa dočká zaslúženého trestu.

... ...
Obrázok používateľa rotor
Offline

Muchotrávka červená nie je hríb.

Obrázok používateľa benjo
Offline

ta muchotravka cervena rozhodne patri medzi najkrajsie hriby ake sa daju v prirode objavit a najst nieco take pekne sa povazovalo za stastie. pravdepodobne na zaklade toho vznikol tento symbol stastia.

je to ale skor symbol novorocny ci vianocneho casu ( v tom nemecku atd ) http://www.historictrinity.org/christmastraditions.html

Obrázok používateľa dorotka
Offline

Bolo mi to treba sa pýtať? Musela som si aj sama odpovedať. Takto.

SYMBOLY ŠŤASTIA

SVIŇA bola v starých kultúrach znakom plodnosti a dostatku, kým u nás je toto zviera predovšetkým symbolom nečistoty. I keď bola chovaná ako domáce zviera a slúžila ako potrava , stále bola považovaná za nečistú. Najdôslednejšie ju odmietajú moslimovia alebo Židia, ktorých s ňou hanlivo spájali. Synagóga bola často znázorňovaná na chrbte svine.
U praobyvateľov kanárskeho ostrova Hierro mala sviňa úlohu prostredníka medzi ľudom a božstvom, aby sprostredkovala dážď.
V starej Číne bola zas posledným z dvanástich znakov zverokruhu a symbolizovala mužskú silu. V starom Egypte bola sviňa, ktorá zožrala vlastné prasiatka symbolom bohyne nebies Nut a jej deti boli hviezdy.
V keltskej kultúre mala veľká biela bohyňa Ceridwen prasačiu podobu. Vo väčšine pohanských národov však sviňa symbolizovala plodnosť a bohatstvo. Aj severogermánska bohyňa Freya mala cez svoje prímenie Syr( sviňa), s ňou spojenie.
V kresťanstve sa spomína Ježišov exorcizmus, pri ktorom vyhnal z dvetisíc posadnutých ľudí démonov a nahnal ich do stáda svíň, ktoré sa potom vrhlo do mora. V pozitívnom zmysle bola sviňa symbolom pustovníka sv. Antona z Komy, lebo jej slanina sa pokladala za liek proti ružienke.
Sviňa alebo prasiatka ako moderný symbol šťastia, najmä na Nový rok, pochádza pravdepodobne zo zvyku dať pri streleckých súťažiach poslednému cenu útechy, resp. výsmechu prasa.
Sviňa je aj symbolom pažravosti a nevedomosti, v súčasnoti sa týmto užitočným zvieraťom pomenúvajú osoby špinavé na tele i duchu.

MUCHOTRÁVKA, ako i ostatné hríby sú všeobecne frekventovaným symbolom šťastia. Najmä falický tvar ich predurčil za znak potencie a plodnosti. Lokality, kde hríby rástli boli pokladané za čarodejné, bosorácke, kde sa odohrávali nočné radovánky víl a iných nadprirodzených bytostí.
V starej Číne symbolizoval hríb dlhovekosť, konkrétne hríb ťün bol rastlinou nesmrteľnosti.
V stredoeurópskom priestore bol zázračný najmä pre jeho rýchly rast a v nemeckej kultúrnej oblasti bol doslovne nazývaný hríb ako dieťa šťasteny – Glückspilz.
Sibírske národy používali muchotrávku na vyvolávanie halucinácií. V našom priestore jej halucinogénny účinok je prakticky neznámy, zato však muchotrávka svojím veselým červeno bielo bodkovaným vzhľadom vyvoláva asociácie veselosti a rozpaše.

ŠTVORLÍSTOK
Trojlístok ďateliny je symbolom írskokeltského národného povedomia (shamrock). Už v predkresťanskom období ho druidi uctievali ako posvätnú symbolickú rastlinu, neskôr bol chápaný ako symbol trojjedinosti. Stal sa atribútom sv.Patrka, ktorý zabil hada palicou v tvare kríža s listami ďateliny.
V súčasnosti je štvorlístok symbolom šťastia, najmä kvôli svojmu ojedinelému výskytu. Najprv máš šťastie, že ho nájdeš, potom máš šťastie zo samotného štvorlístka. Pôvodná symbolika vychádza pravdepodobne z vitálnej sily samotnej rastliny. Zelená ďatelina mala i v stredovekej ľúbostnej lyrike dôležitú úlohu, v slovenskej duchovnej i hmotnej kultúre je častým motívom.

Obrázok používateľa dorotka
Offline

Ťúha, to je gejzír kominárskych návodov pre šťastie ! Jednoznačne žiadne zamestnanie alebo profesia, ale poslanie je byť kominárom.  Zaujímavé, že v rámci takmer celej Europy je spoločná platforma symboliky šťastia  kominár, na druhej strane  celkom pochopite+né, keďže vo všeobecnosti panoval strach z ohňa.

Ale kde sa vzali také symboly šťastia ako prasiatko, štvorlístok /no dobre, je ojedinelý v ďateline/ a muchotrávka ?

A boli spolu s mešcom peňazí častým motívom novoročeniek a kalendárov .

kominar_muchotrav_prasiatko.jpg kominar_muchotrav_prasiatko.jpg
Obrázok používateľa benjo
Offline

Tak pokračujeme smiley

Ešte som nazrel do Anglicka, kde to majú vcelku bohaté čo sa týka kominárskej šťasteny. Všeobecne tam považujú za šťastie predovšetkým kominárovi potriasť rukou, alebo ním byť pobozkaný ( to platí zrejme ale len pre ženy smiley ).
Vznik o tom, že kominári prinášajú štastie už tu bol spomenutý v súvislosti s Máriou Téreziou ( bol to český článok ), v Anglicku to majú spojené zase s ich panovníkom..
Ich legenda rozpráva o tom, ako v Anglicku v 18.storočí pes, ktorý vbehol pred koč kráľa Juraja II. splašil kone a ako jediný, kto rozbehnutý koč aj s koňmi zastavil, bol istý kominár, čím kráľovi vlastne zachránil život. Ako odmenu za jeho dobrý skutok kráľ rozhodol, že so všetkými kominármi sa bude zaobchádzať s úctou a budú považovaní za nositeľov šťastia.

Ďalšie tradícia hovorí o kominárovi, ktorý sa pošmykol a spadol zo strechy. Zachytil sa však na žľabe a začal kričať. Zachránila ho mladá žena, ktorá na neho dosiahla cez okno a pritiahla si ho. Zamilovali sa do seba a neskôr sa zosobášili. Od tej doby, je kominár na svadbe považovaný za symbol šťastia.

http://www.happysmilingchimneyservices.co.uk/Lucky_sweep.html
Do dnešných dní sú v Anglicku kominári pozývaní na svadby, aby prišli potriasť rukou ženíchovi a pobozkať nevestu - “good luck kiss“, čo im má zabezpečiť dobrý štart do šťastného manželstva. Mal by byť v tradičnom viktoriánskom kominárskom odeve a mladomanželom odovzdá aj certifikát o kominárskom šťastí a malý darček ( spomínaný je napr. malý kominár z uhlia ).
Niekde som sa dočítal, že sa neveste dávali dva dary - minca pre bohatstvo a kus uhlia, aby hrial srdcia novomanželov. Ale tieto „veci“ okolo tej ceremónie sú určite kade-tade po krajine o niečo pozmenené.

 

O tých anglických zvyklostiach sa na nete toho nájde viac:

Je tiež veľkým šťastím keď zbadáte kominára cestou do kostola a ešte väčším keď zbadáte kominársku kefu vynárajúcu sa z vrchu komína. Je tiež považované za šťastie dotknúť sa kominára najmä skoro ráno a byť pozdravený kominárom nesúcim prasiatko na Silvestra http://www.jamesthesweep.co.uk/The-history-of-Chimney-sweeping.asp. Dokonca tam mali kedysi aj zvyk, kedy kominár ťahal na Silvestra ulicami mesta prasa a ľudia mi dávali malú sumu peňazí za to, že, si vytrhli pár chlpov z prasaťa a niečo si pri tom priali http://www.wellerschimneysweeps.com/?page_id=394.
Ďalšie anglické tradície hovoria o vojakoch, ktorí si nosili malé kúsky uhlia do bitky, čo im malo zabezpečiť prežitie a námorníci, ktorí si dávali uhlie do svojich vreciek, pokým boli na mori.

Kominári sú v Anglicku, ale aj Nemecku, Rakúsku alebo Írsku často spojovaní s radom ďalších symbolov šťastia, ako sú prasiatko, ďatelina/štvorlístok, podkovy či vrecia s peniazmi. Na vyobrazeniach ich sem-tam sprevádza aj červená muchotrávka.
Každopádne sa kominár spája so šťastím asi fakt po celej Európe, vrátane Francúzska, Nemecka, Maďarska, Cypru, pobaltských krajín, Škandinávie, Balkánu či Rusko - posledné tri menované oblasti majú tradíciu kominárovi gombík dokonca odtrhnúť http://www.paphosluckychimneysweep.com/chimney_sweep_tradition.html. Narazil som na článok kde sa jeden ruský kominár prestal obliekať do klasickej uniformy len kvôli tomu, že mu mizli gombíky http://www.sptimes.ru/index.php?action_id=2&story_id=6441.  

 

Obrázok používateľa dorotka
Offline

sascha, nič nie je definitívne, tobôž naše témy. Vždy sa teším, keď sa problematika načatá mnou alebo kýmkoľvekom, rozvíja. Zväčša ju prinášame ako parciálnu a keď každý prisype poznatky a obrázky, je zrazu z toho vyčerpávajuca študia. Roky tvrdím  že OBNOVA má silný potenciál a  z príspevkov by boli zborníky, či katalógy, čo by sa ako teplé rožky rozchytali.

Obrázok používateľa Sasha
Offline

Čaf dorotka - Boží Dar Obnovy. Téma ako vždy... aj na vŕtanie vhodná.

V dobách ešte pred tým než vymysleli krajinu za siedmimi horami a siedmimi riekami, keď fungujúca pec bola centrom rodinného diania a znamenala nielen teplo ale aj jedlo, zapchatý komín alebo jeho zlý ťah bol hotovým nešťastím. Na prinavrátenie rodinnej pohody, bezpečia a teda aj šťastia slúžil kominár. Preto, ak človek chcel aby sa ho šťastie držalo, musel sa dotknúť kominára (podať mu ruku), jeho kabátca alebo zlatého gombíka na ňom. Ak zlatý gombík ukoristil šťastie sa ho držalo na veky vekov. Amen.
Podobne ako hasiči mali kominári okrem patróna aj spoločnú devízu "Jeden za všetkých, všetci za jednoho". Práca aj patronát sa odráža v kominárskej symbolike.
Nakoniec pár obrázkov z dávnej a dávnejšej minulosti.

cechová symbolika cechová symbolika kominár trochu inak kominár trochu inak komíny vymetali aj v Afrike komíny vymetali aj v Afrike ...a Istambule ...a Istambule .. a dokonca aj v Československej republike .. a dokonca aj v Československej republike
Obrázok používateľa dorotka
Offline

Určite si ponechávali krtsné mená z pôvodnej vlasti, ale veď u nás boli mnohé identické (najmä ženské). Všetky ženy uvedené ako konces. kominárstvo sú vdovy. Zaujímavé sú vo viacerých mestách rozšírené priezviská, napr. Alexy (aj otec Janka Alexyho), Michaeli, Raczko a i.

Obrázok používateľa benjo
Offline

myslis ze hned to druhe priezvisko - talianske - je pozostatok tych priselcov z IT este dakedy spred niekolkych storoci? ak ano, tak potom im to remeslo v rodine vydrzalo pekne dlho. ( iste ze to mohol byt len niekto kto sem prisiel cca 80 rokov dozadu,,,po matrikach kvoli tomu behat nebudeme ). ale zaujimave ze sa to tam objavilo.

 

pozeral som kolko tych registrovanych kominarov vlastne existuje dodnes...su to len prevzate informacie z netu,ale budeme im verit kedze ide o rozhovory s kominarmi - v R.2008 ich bolo cca 170 a v r.2010 uz len 155. este cca v r.2000 ich bolo vraj 208 a v minulom storoci ( co je siroky pojem, ale logicky to bude asi skor prva polka stor.) spominaju ze ich bolo 1100.

http://www.novaera.sk/clanok/382/kom-kom-kominr-kedy-si-sa-umval/

http://presov.korzar.sme.sk/c/5590786/kominar-varuje-pavucina-v-komine-moze-sposobit-jeho-prasknutie.html

 

Obrázok používateľa dorotka
Offline

Na zavŕšenie novoročnej kominárskej témy prikladám zoznam koncesovaných kominárov z roku 1943, ktorý som si kedysi spracovala. Nie sú tam všetky lokality súčasnej SR, len tie, ktoré v danom období tvorili Slovenský štát. Ja viem, že to nie je na rozvíjanie témy, možno sa to niekedy komusi hodí.

BRATISLAVA:
Alexy Janko, Bagnoviniová vdova po Luigi Bagnovinim , Bargár Karol, Brichtová Júlia vdova, Bujala Štefan, Gregorovič Rudolf, Gubiniová Margareta vdova, Hollý Jozef, Pašek Jozef, Petrovič Štefan, Raczko Jozef, Seiler Jozef, Simon Ladislav, Toscano Karol, Wiedermann Alexander, Ševčovič Michal
NOVÁ BAŇA : Benč Michal  SVINNÁ : Kuník Karol  BARDEJOV: Gáborová Júlia vdova, Heinisch Eduard,  STUPAVA : Hollí súrodenci  BREZNO : Raczko Štefan  HRONEC: Filo Anton  BANS.BYSTRICA : Hrdina Ján dedičia,   SLOV.ĽUPČA : Kováč Vojtech  POVAŽS.BYSTRICA : Michaeli Arpád  VEĽ.BYTČA : Szöldosiová Zuzana vdova  ČADCA: Urban Vojtech  GEĽNICA: Györyová Mária vdova, Levoča Jozef  SMOLNÍK : Brunovská Mária vdova, Györy Pavel, GIRALTOVCE : Sudzinszká Mária vdova  HLOHOVEC : Ronchetti Viktor  RIŠŇOVCE : Goda Rudolf  ŠINTAVA :Válik Ján  HNˇUŠŤA : Šipošová Gizela vdova,  HRACHOVO : Litavský Juraj  HUMENNÉ : Mudray Andrej  SNINA : Schoblová Anna vdova, Raczko Vojtech  ILAVA : Ciller Július  MODRÝ KAMEŇ : Gombár Karol,m DOLNÁ STREHOVÁ : Poliak František  SPIŠSKÁ BELÁ : Knieszer Štefan  KEŽMAROK : Novotný Gejza  ĽUBICA : Verdoň Štefan  KREMNICA : Riedlová Mária vdova, KRUPINA : Bratko Rudolf  DOL.KUBÍN : Najduševský Jozef  LEVOČA : Juriga Anton  SPIŠ.PODHRADIE : Műnnich Karol,  MICHALOVCE : Bevilaqua Tobiáš, Simonová Vilma vdova  LIPT.HRÁDOK : Dubčáková Elena vdova, LIPT.MIKULÁŠ : Alexy Gustáv  ČASTÁ : Prachár Jozef  PEZINOK : sestry Némethy  ZL.MORAVCE : Nuzná Mária vdova,  NEVERICE : Kajaka Vojtech  RYBNÍK : Stančok Jozef  MYJAVA: Gréčny Pavol  NÁMESTOVO : Horan Alexander  NITRA : Jeney Ján, Sýkora Jozef, Rusz Rudolf, Lóryová vdova, Ronchetti Oskár  PIEŠŤANY : Alexy Jozef  VRBOVÉ : Sedláčková Terezia vdova  POPRAD :  Bevilaqua Arnošt  PREŠOV :  Bohinský Peter, Schűtze Karol, Schűtzeová Ružena vdova, Uksta Július  BREZNIČKA : Drlík František  PUKANEC : Moller Ján, Vajda František  TOMÁŠOVCE :  Tománek Jozef  ST.ĽUBOVŇA : Kohút Jozef  PODOLÍNEC :  Wimmerová Mária vdova,   MORAV.SV.JÁN : Bargár Július  MALACKY : Boltižár Arnošt, Raczko Ján  TURČ.MARTIN : Michaeli Rudolf, Zányiová Crescencia vdova,  TURĆ.TEPLICE :  Bragárová Alžbeta vdova, Surový František  MEDZILABORCE : Pobiecký Jozef  HRÁDOK : Ábel Ján,  NOVÉ MESTO n.V.: Lifka Heinrich  STARÁ TURÁ : Sedláčková Mária vdova, Ťažký Ján  BUDKOVCE :  Ludvig Ján   MALČICE : Kopková Jozefa vdova  NOVÁKY : Pružinec Peter,   PRIEVIDZA : Bargar Ján, Fogel František  PÚCHOV : Ciller Viktor  RUŽOMBEROK : Alexyová Jozefína vdova  LIPT.TEPLÁ : Žofiak Ľudovít,  LIPANY :  Pospíšilová Júlia vdova  SABINOV : Ichniovský Rudolf  SENICA : Vőlgyiová Hermína vdova  ŠAŠTÍN : Miffeková Gizella vdova  HOLÍČ : Steidler Ferdinand  SKALICA :  Jurček František  STROPKOV : Barburský Maxmilian  VYŠ.SVIDNÍK : Baňásová Veronika vdova  BANSKÁ ŠTIAVNICA : Buzna Viktor  DOBŠINÁ : Alexy Ferdinand  REVÚCA : Kubínyi Ernest  BOŠANY :  Kopál František  TOPOĽČANY: Némethy František  ŽABOKREKY :  Valach Viliam  SEČOVCE :  Bakkita Ján TREBIŠOV : Fejčák Konrád  ŽIROVCE: Andrašik Jozef  TRENČÍN : Huszár Jozef, Zamarovský Štefan TRNAVA: Gammovej Ernestíny dedičia, Kuchta Vojtech, Pankievicz Viktor  KERESTÚR : Novomeský Ľudovít, Sásy Rudolf  SEREĎ: Rondzy de Dominik  DOLNÁ LIPNICA : Skočík Vendel  ORAVS.PODZÁMOK: Šmeringay Alexander  SPIŠ.N.VES : Novák Štefan, Rippa Oskár  SPIŠ.VLACHY : Hozza Imrich  SP.ST.VES: Hunyady Ján  VRANOV: Koleszárová Mária vdova  ČEMERNÉ: Hodulík Štefan  ZVOLEN : Dubčák Anton,  Mantuánová Vilma vdova  ZVOLEN.SLATINA: Raffay Július  ŽILINA: Michaelli Ladislav, Slezáková Margita vdova

Obrázok používateľa benjo
Offline

O tom kam sa kominarstvo vlastne dopracovalo v modernej dobe a o zvyklostiach v spojeni s kominarmi je zaujimavy clanok aj tu http://www.coop.cz/magazin/4_2000/kominicke_stesti.html. Snad nebude prekazat ze je to v cestine:

 

Kominík odjakživa platil za symbol štěstí. Kdo ho potkal na ulici, honem se chytal za knoflík, aby si to štěstí pojistil na delší dobu. Ještě účinnější prý bylo rovnou si na kominíka sáhnout! Jenže co bylo, to bylo. Schválně si zkuste vzpomenout, kdy jste naposledy kominíka umouněného od sazí potkali vy?
Se štětkou v ruce ho na střeše při vymetání komínů zahlédnete opravdu málokdy. V posledních letech, kdy se v širokém měřítku v soukromém i průmyslovém sektoru přechází na ekologicky výhodnější systémy vytápění, komíny namísto vymetání soudobí kominíci především vložkují speciálními materiály. Do černého se už takřka neoblékají. Na vložkování komínů jim stačí obyčejné montérky. I revize kouřovodů se zmodernizovaly natolik, že komín dopodrobna monitorují průmyslovou kamerou, aniž by se přitom sami umazali.

Upřímně řečeno, pouze klasické vymetání by dnes na obživu rodiny stejně nestačilo. Není to služba výdělečná, takže není divu, že dnešní kominická profese je vskutku v mnohém odlišná od klasického vymetání a rychle se přizpůsobila novým topným médiím. Také někdejší přesně vymezené kominické rajóny už neexistují. Rozpadly se s převodem koncesovaného kominického řemesla do kategorie volné podnikatelské živnosti. Podle informací ze Společenstva kominíků a kominického cechu v ČR se v současné době údržbě kouřovodů v celé republice věnuje kolem 800 podnikatelů.
Ti starší mezi nimi tvrdí, že majitelé rodinných domů o pravidelné čištění komína dnes zrovna moc nestojí. Kominíka od sazí spíš od dveří odhánějí, než přivítají. Už dávno přestali věřit pověrám našich babiček, že s kominíkem vchází do domu štěstí. A o předpisech, podle nichž by měl být komín pravidelně vymetán, nemají lidé většinou ani potuchy. Vždy před začátkem topné sezóny se pár lidí, těch starších, sice ozve a objedná si vymetení komína, ale jsou to skutečně výjimky.

A tak zřejmě budeme o klasickém kominickém umění a o kominících černých od sazí slýchat už jen z nostalgických vyprávění starší generace, která ještě pamatuje kominíky, jež obcházeli stavení s koulí, štětkou, kominickým klíčem a šornou (plechovou škrabkou na tužší usazeniny) a umouněnýma rukama vypisovali do kominické knihy záznamy o právě provedeném vymetení komína. Na prahu svého obydlí lidé kdysi kominíky vítali s úsměvem a rádi s nimi ztratili nejedno vlídné slovo, nabídli třeba lívanec nebo hrnek teplé kávy. A vůbec nevadilo těch pár sazí na schodech, v předsíni nebo kolem kamen, které tu po kominíkovi zbyly...

Inu, časy se mění. Dnes už ani není kde sehnat novou kominickou uniformu. Jedině si ji nechat ušít na zakázku. A stejné je to s příručním náčiním. A pak se divte kominíkům, že na střechy raději lezou s průmyslovou kamerou! Mimochodem, možná i vás překvapí, že se dyftýnová kominická kombinéza nikdy neprala. Vždycky se jen od sazí řádně vyprášila, aby ji kominík mohl příště obléci nanovo. To proto, že kožené nášivky na loktech a ramenou, které chránily před odřeninami, by se při praní srazily tak, že by kombinéza byla rovnou na vyhození. Takhle prý vydržela zhruba rok, než už byla rozedraná a kominík "nafasoval" novou.
Trochu naruby je to i s oním "saháním" na kominíka. Pointa tohohle zvyku se prý původně vztahovala k pravdomluvnosti kominíků. Mezi těmi se traduje, že když Marie Terezie jednou na zámeckém dvoře potkala dvorního kominíka, zeptala se ho, zda řádně prosmýčil všechny zámecké komíny. (Tehdy to bývaly komíny průlezné.) Jeho kladnou odpověď si nekompromisně na místě ověřila tím, že rukou přejela jeho vestu, a když dlaň zůstala černá, odpověděla "mouřenínovi": "Máš štěstí!"
Bývalo také zvykem, že při vymetání komínů koncem roku rozdával kominík kalendáříky s nejrůznějším přáním. Většinou tam stálo: Hodně štěstí v novém roce přeje Váš kominík!

 

p.s.: antiK na tie tvoje dievcata-kominarky si v ich dobe pre statie siahlo iste kopec chlapov ;-)

 

p.s.2:  uz ked som zasiel do tej cestiny tak si mozme spomenut aj na jiriho wolkera.. a kto chce moze si spomenut aj na johnnie walkera, co nie je tiez zla volba
http://www.cesky-jazyk.cz/citanka/jiri-wolker/o-kominikovi-pohadky.html

Obrázok používateľa antiK
Offline

Keď už tu máme nový rok, tak posielam "kominárske" PF 2013 

PF 2013 PF 2013
Obrázok používateľa dorotka
Offline

Tak pridávam do tejto pekne sa košatejúcej témy ako to skutočne vyzeralo s komínmi v polovici 19. storočia na vidieku, konkrétne v Trenčianskej stolici.  Budem citovať z realistického, plasticky podaného opisu, ktorého autorom je český maliar Jozef Mánes.
Skracujem z jeho článku, ktorý vyšiel v roku 1859 pod titulom Kroje v trenčianskej stolici v časopise Erinnerungen (vyd. Bellmann, Praha).
„ Keď som raz na jednom rozkošnom mieste pri brehu Váhu kreslil do svojho skicára, vystúpil zrazu z krovia mocný, vysoko urastený Slovák, postavil sa predo mňa, poobzeral si ma svojimi tmavými očami a opýtal sa ma  s výrazom úradníka dávnych čias, kto som, čo a odkiaľ som a čo tu chcem...
Nato sa odrazu stal priateľskejším, povedal mi svoje meno, postavenie a zamestnanie . Dozvedel som sa, že je majetným dedinským richtárom. Pretože moja cesta viedla cez jeho dedinu, ponúkol sa mi, že ma odprevadí a pozval ma na noc do svojho domu...prijal som túto ponuku s radosťou, lebo som sa nádejal, že u prvého človeka v obci nájdem lepšie pohodlie ako hocikde inde.
Vkročili sme v živom rozhovore do dediny, kde sme vzbudili všeobecnú pozornosť. Pozostávala, ako všetky dediny tejto stolice (Trenčianska), z hromady biednych slamenných chalúp so stenami z dreva a z hliny. Ani na jednej streche nebolo komína, všade vychádzal dym dvermi a oblokmi a naznačoval svoju už dávno obvyklú cestu hore stenou širokými čiernymi šmuhami.
Ani richtárov dom nemal na svojej streche korunu kultúry, komín. Vstúpili sme vonkajšími dvermi, predelenými uprostred vodorovne – horné krídlo bolo otvorené, aby osvetlilo pitvor, do úzkeho, tmavého priestoru. Kozí bľakot, ktorý sa ozýval z ľavej strany, mi dal tušiť, že tam je maštaľ. Obrátili sme sa napravo a vstúpili úzkymi dvermi do izby.
Spočiatku som tu nemohol  nič rozoznať a hoci bol deň, svetlo vnikajúce dvoma oblôčikmi o veľkosti jedného štvorcového lakťa, nemohlo nič ožiariť, lebo tabule boli začadené a zatienené. Ligotali sa hlbokým zlatým tónom a – ako som sa neskoršie presvedčil – neboli zasadené do pevného rámu, ale len do štiepaných triesok.
Vykročiť som sa bál, pretože pri prvom kroku v izbe som narazil hlavou o ostrý, zahrotený predmet, ktorý visel z nízkej povaly. Nevydláždená podlaha, ako som to, potkýnajúc sa, zbadal, nebola rovnomerne utlčená, lež bola nerovná ako v prírode.
     Keď si mi oči postupne privykli na ono zvláštne, magické osvetlenie cez hnedozlaté obločné sklá, vystúpili jednotlivé veci v izbe už jasnejšie. Moju pozornosť upútala najprv obrovská pec, vymurovaná z tehál a hliny. Na jednej strane súvisela s múrom a na všetkých ostatných  troch bokoch mala po jednom veľkom otvore. Okolo nej sa tiahla široká drevená lavica....
Povala bola z neopracovaných, k sebe poskladaných svrčinových klátov, z ktorých sadze, usadené tam po dlhé roky, viseli sťa kvaple v dlhých ako hrozná strapcoch. Teraz som už vedel, čo ma tak citeľne zranilo na hlave, keď som vkročil do izby.
.... Bola to driečna, statná žena, plná pohostinskej horlivosti a ponáhľala sa hneď naklásť oheň vo veľkej peci. Keď sa naložené drevo zapálilo, vyšľahol cez tri otvory v peci tak hustý dym, že zachvíľu ho bola celá izba plná a ja som sa skoro zadusil. Môj hostiteľ ma však rýchlo strhol na zem, na ktorú sa sa už predtým bola učupila celá rodina a zostali sme v tej polohe, pokým väčšina dymu nevyfučala čiastočne strechou, čiastočne cez dvere a obloky.“
     Táto maliarova skúsenosť bola pravdepodobne v roku 1854 v okolí Trenčianskej Teplej, kedy sa dlhšie zdržal na Slovensku.
 

Obrázok používateľa benjo
Offline

Pekna tema a ta historia kominarstva ma celkom zaujala. Skor vsak vseobecne ako len na uzemi svk. Na stranke komory kominarov slovenska http://www.kks-sr.sk/  je spomenute ze.. „Najstaršie správy o kominárstve pochádzajú zo 14. storočia, kde približne asi v roku 1313 v talianskej Biazense boli zriadené riadne kuchyne a izby s ko¬mínmi. Spoľahlivé správy siahajú do roku 1347, kde podľa nápisu v Benátkach boli objavené nápisy moltecamíne ( mnohé komíny), ktoré boli zemetrasením zničené. Túto správu potvrdzuje z roku 1348 vo Florencii aj historik Billani. Isté však je, že komíny boli skôr ako vôbec vznikla nejaká kominárska živnosť. Preto sa táto práca vykonávala zo začiatku Ľuďmi, ktorí sa starali o chod kuchyne. Až postupom času a vývinom kultúry sa určité špecifické práce prenechávali špecialistom a tak predpokladáme, že vzniklo aj kominárstvo.“ Dalej to na stranke pokracuje historiou kominarstva u nas.

 

Este si poziciam z vysie uvedenej stranky nasich kominarov opis vyznamu slova komin: - grécky kaminos, latinsky caminus, je gréckeho pôvodu, ktoré prevzala latinčina a neskôr taliančina. V gréčtine aj v latinčine slovo caminus značilo niekedy pec, niekedy domáce ohnisko, inde zase vyhňu na tavenie kovu. Z historických podkladov sa prvýkrát stretávame s týmto slovom v prvej knihe Herodota, najstaršieho dejepiscu, v kapitole 179, kde toto slovo znamená pec. Neskôr sa toto slovo vyskytovalo aj u Homéra, Strabona, tak isto aj u Athenea. No jedno je isté, že ohnisko také, aké ľudstvo poznalo sa postupne zdokonaľovalo a vznikli stojaté kanály viac alebo menej vyhovujúce, ktoré odvádzali dym z tohto ohniska, na ktoré sa preniesol výraz komín a ten zostal v málo pozmenenej podobe až do súčasného obdobia.
Podla wikipedie http://en.wikipedia.org/wiki/Chimney_sweep  spominaju, ze na uzemi Anglicka sa kominy zacali vyskytovat okolo roku 1200, kedy nahradili otvorene ohniska uprostred domu. Spociatku islo len o jednu vyhrievanu miestnost v dome a komin bol velky. Pocas dalsich 400 rokov sa izby stali viac specializovanymi, mensimi a viacero z nich bolo aj samostatne vykurovanych. Kurilo sa drevom a kde-tu aj uhlim, pricom sa pri spalovani na vnutorne strany dymovodu ukladali sadze, medzi inymi aj horlavy kreozot. Co samozrejme vyvolalo potrebu cistenia kominov.
Prilis ma nepotesilo, ze v 18.+19.-tom  stor. boli na uzemi britanie, usa,ale aj talianska, belgicka ci francuzska vyuzivani na cistenie kominov mali chlapci, kedze kominy boli castokrat priuzke na dospeleho cloveka. Okrem odretych kolien a rozpalenych kominov ich urcite najviac nicili samotne karcinogenne, rakovinotvorne sadze. Vidiet takehoto zubozeneho cloviecika na ulici, asi by mi preslo hlavou vsetko mozne len nie myslienka na stastie. Ked bolo treba aby chlapci robili rychlejsie, ci ked dostali trest, clovek kt.ich mal na starosti  ( alebo ich pan )  im zapalil v krbe „pod zadkom“ mensi ohen.

 

Ta povercivosti o stasti je veru podla krajin mierne odlisna. V anglicku znamena pre nevestu stastie vidiet kominara v den svadby a kvoli tomu si niektori kominara dokonca aj najimaju aby im na svadbu prisiel vymiest komin. Urcite aspon poliaci, slovaci, cesi, chorvati ( mozno aj ini, o kt.ale neviem ) to maju rovnake – chytit si pre stastie nejaky gombik na satach. Aj ked niekde citam ze ho treba posuchat a inde zase ze ho treba 3x pokrutit, nieco si zelat a ak vydrzi, prianie sa splni a ak nie, tak smola. A nemci maju tiez iny zvyk s kominarom ako my, ale so stastim je spojeny tiez, napr. ako maly novorocny darcek pre stastie, marcipanovy kominar dajme tomu.
V davnejsich dobach bolo v nasich koncinach este zvykom, ked kominára zastihol pri praci vecer, aby mu domaci ponukol noclah.

climbing_boys.jpg climbing_boys.jpg
Obrázok používateľa antiK
Offline

Skvelé! Teda majstra murárskeho videti, znamená kúsok šťastia nadobudnúť. Pozdáva sa mi táto predstava :)

... ...
Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Podľa jedného maďarského zdroja, prvé vyobrazenie komínov.

Na Antikovu otázku :

Teda moja otázka znie, kto, aké remeslo, suplovalo na Slovensku kominárov predtým, než (ako uvádzaš) v 16. storočí vznikli?

je odpoveď možno tu :

Mátyás király udvarában Budán is bizonyára az olasz kőművesek tartották rendben az épületek kéményeit és kandallóit.

Na Budínskom dvore kráľa Matyáša (Corvina, kráľ v rokoch 1458-1490) udržiavali v poriadku budovy, komíny a krby talianski murári.

 

 

642px-vittore_carpaccio_002.jpg 642px-vittore_carpaccio_002.jpg
Obrázok používateľa antiK
Offline

Nádherná téma, Dorotka. Zaujímalo by ma v tejto súvislosti, že kto vymetal komíny pred vznikom tohto remesla. Ranný novovek poznal rôzne povolania, ktoré boli chápané ako nepočestné, napríklad taký kat, alebo ras, či "pohodný", ktorí nielen odstraňovali zdochliny zvierat, ale napríklad aj čistili prevéty. Dať si s katom, či rasom panáka v krčme, znamenalo odsúsiť sa do spoločenskej izolácie, alebo dobrú predstavu o tom poskytne fakt, že kat mával i v kostole samostatnú lavicu, kde bol aj s rodinou "izolovaný" od zvyšku "poctivého" kresťanstva. Kominár mi naopak (aj podľa toho čo píšeš) príde ako veľmi populárne remeslo.

Teda moja otázka znie, kto, aké remeslo, suplovalo na Slovensku kominárov predtým, než (ako uvádzaš) v 16. storočí vznikli?

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy