Pravoslávni veriaci oslávia Vianoce najmä na východe Slovenska

Obrázok k článku

Pravoslávni veriaci riadiaci sa podľa juliánskeho kalendára zasadnú v piatok 6. januára k štedrovečernému stolu, aby oslávili narodenie Isusa Christa. Ako agentúru SITA informoval tajomník a hovorca Presvätej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku Milan Gerka, z približne 200 pravoslávnych cirkevných obcí na Slovensku sa tak stane zhruba v 170-tich, v ktorých sa riadia práve juliánskym kalendárom. Ten je oproti gregoriánskemu posunutý o 13 dní.

Väčšina takýchto pravoslávnych obcí je na východe Slovenska. Stredobodom duchovného života nielen Prešovskej eparchie, ale aj celého Slovenska, je Katedrálny chrám sv. Alexandra Nevského v Prešove, kde sa slávnostným spôsobom oslavujú významné udalosti v živote Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. V predvečer narodenia Isusa Christa 6. januára sa tu ráno uskutoční Liturgia sv. Vasiľa Veľkého s večerňou. Celý deň je však najmä v očakávaní večernej bohoslužby, Veľkého povečeria s litijou a utreňou spojeného so spievaním kolied. Prešovský arcibiskup a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav povedie v sobotu 7. januára ráno slávnostnú liturgiu oslavujúcu Narodenie - Roždestvo Isusa Christa. Na tretí deň, v nedeľu 8. januára, je bohoslužba venovaná Zboru Presvätej Bohorodičky a sviatočné dni sa zavŕšia v pondelok rannou (utreňa) a večernou bohoslužbou (večerňa) apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana. Obrady sú dlhé, trvajú aj tri hodiny. Slávnostná atmosféra sviatkov (Svjata) trvá až do Bohajavlenia – Zjavenia pána, ktoré si v tomto roku pravoslávni veriaci pripomenú vo štvrtok 19. januára. Bohoslužby v katedrálnom chráme sa budú konať aj v sobotu 14., stredu 18. a zavŕšia sa v piatok 20. januára.

Vianočným sviatkom v pravoslávnej cirkvi pritom predchádza prísny 40-dňový pôst, ktorý je duchovnou prípravou na sviatky. Vyvrcholením pôstneho obdobia je štedrovečerná večera, ktorej jedlá sú takisto pôstne, nemastné, bez mäsa, masla, mlieka a výrobkov z nich. Podľa rusínskej tradície sa na stole má vystriedať deväť jedál. Na stole nechýba med podávaný s chlebom, cesnak, jablká, sušené ovocie, bobaľky s makom, kapustnica bez mäsa, polievka s hubami, tzv. mačanka a ryba. Tradične sa varí niekoľko druhov prívarkov z fazule, šošovice aj polievka zo sliviek a pirohy. Ľudia si tiež stavajú stromčeky a koledníci chodia po domoch s novinou o narodení Spasiteľa.

 


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy