KYSUCE/ORAVA: Kedysi mávali tri stromčeky a koláčmi kŕmili aj dobytok

Obrázok k článku

Na Kysuciach mávali kedysi až tri vianočné stromčeky a na Orave koláčmi kŕmili aj dobytok. Podľa miestnych etnografov sa však z tradičných vianočných zvykov uchovalo medzi ľuďmi veľmi málo. „Len v tých starších rodinách a hlavne na dedinách snáď niektoré, ako chodenie betlehemcov, vinšovanie po rodinách, návšteva polnočnej omše, varenie kapustnice či oblátky s medom. No, čo sa týka zdobenia stromčekov, darčekov, štedrej večere a celého priebehu Vianoc, skvosty starých otcov a materí nahradili západne štýly,“ povedala kultúrna manažérka Kysuckého múzea Darina Hnidková.


Kysuckí gazdovia v minulosti nosievali z lesa tri stromčeky- do domu jedličku a jeden smrek k statku do chlieva a druhý na hnoj. „Stromček sa zdobil jablkami, orechmi, cesnakom, cibuľou, papierovými a slamenými ozdobami, v bohatších rodinách balili do pozlátka kockový cukor. Stromček bol vždy upevnený nad štedrovečerným stolom pod povalou,“ dodala Hnidková. Štedrovečerný stôl býval prikrytý ľanovou plachtou, pod ktorou bola troška sena a v každom rohu kovový peniaz. Na stole bola sviečka, oblátky, med, ovocie, domáce víno, modlitebná knižka, ruženec a domáci chlieb, na ktorom bol na vrchu zapečený cesnak a hrudka soli. Pod stolom nesmela chýbať všetka úroda, ktorá sa im v roku urodila- zemiaky, ovocie či strukoviny, a pri stole maselnička, do ktorej z každého jedla odkladali pre statok. Stôl obopli reťazou, aby rodina držala pospolu a nohy si pokladali na kus železa, aby boli silní a zdraví po celý rok.


Aj v niektorých oravských obciach dávali vianočný stromček aj do maštalí alebo na hnoj ako symbol vďaky za požehnanú úrodu a zároveň aj prosby požehnania pre úrodu budúcu. V dome ostával vianočný stromček do Troch kráľov alebo až do Hromníc. Sviatočné koláče dávali Oravčania nielen koledníkom, ale kŕmili nimi i dobytok. „Z koláčov dodnes pretrvali najmä záviny, plnené makom a orechmi, ale aj vianočka a chlieb. Aj dnes zanesú na štedrý večer zvieratám po kúsku chleba,“ povedala etnografka Oravského múzea Elena Beňušová. Na Orave kedysi sťahovali nohy vianočného stola železnou reťazou, aby zabezpečili súdržnosť rodiny. V niektorých domácnostiach dodnes dávajú pod stôl železné predmety ako symbol zdravia a sily. „Najstaršou vianočnou ozdobou bol na Orave vianočný snop, ktorý v niektorých lokalitách pretrval až do 60. rokov minulého storočia. Slama sa pôvodne rozkladala po celej izbe, neskôr len pod stôl, prípadne do kúta izby, a bola symbolom úrodnosti,“ dodala Beňušová.


Dodnes je na Orave zvykom po štedrej večeri veštiť zdravie z prekrojeného jabĺčka alebo rozlúsknutého orecha. Ak sú zdravé, budú zdraví aj ľudia. „V mnohých domácnostiach na celej Orave pretrvala aj stará tradícia donášania rezaných ovocných halúzok, ktoré svojím rozkvitnutím okrem estetickej funkcie umožňovali v minulosti predpovedať úrodu, zdravie či vydaj dievky v dome,“ povedala etnografka. Vianoce na Orave sa ešte aj dnes nazývajú hodmi, Štedrý deň niektorí stále volajú Dohviezdny večer, Vilija a v severnej časti regiónu Badňak.

 

 


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy