Archeológovia skúmajú pohrebisko z doby bronzovej

Obrázok k článku

Slovanskú osadu i pohrebisko z doby bronzovej sa doteraz podarilo odkryť archeológom v Spišskej Novej Vsi v lokalite IBV Pod Blaumontom. S výskumom začali ešte vlani, odkryli už niekoľko hektárov pôdy. „Našli sme tam bronzové náušnice sedmohradského typu, ktoré nám zadatovali pohrebisko do staršej až strednej doby bronzovej, asi okolo roku 1800 až 1600 pred Kristom, máme tu teda viac ako 3 500 rokov staré pohrebisko,“ povedal pre agentúru SITA Marián Soják z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) Nitra. Aj v tomto roku majú podľa neho archeológovia pred sebou veľa práce, výskum predchádza plánovanej individuálnej bytovej výstavbe.

 

Zatiaľ sa archeológom podarilo na pohrebisku odkryť trinásť hrobov predstaviteľov otomanskej kultúry, podľa Sojáka je ich však podstatne viac. „Niektoré hroby obkolesuje priekopa alebo žľab, akoby chceli vymedziť okrsok zosnulého, má to nejaký kultový náboženský význam, nevieme, čo to presne znamená,“ povedal. V hroboch sa našli aj veľmi zle zachované kostry. „Sú to takzvaní skrčenci, keďže mŕtvych pochovávali skrčených, ženy na ľavom boku, mužov na pravom boku,“ vysvetlil Soják. Okrem toho archeológovia objavili aj tisícky korálikov najmä z fajansy. „Ide o vedľajší produkt pri odlievaní bronzových predmetov, z ktorého sa robili koráliky valcovitého či guľovitého tvaru. Objavené kostry sú nimi častokrát obsypané od hlavy po päty, čo svedčilo o tom, že museli byť odetí do látok, ktoré nimi boli popretkávané,“ uviedol archeológ. Medzi pochovanými sa nachádzali aj bojovníci, prekvapila napríklad pomerne dobre zachovalá kostra zdatného, asi dvojmetrového, muža, pri ktorom sa našiel aj prívesok z kla diviaka. „Žiaľ, zatiaľ všetky hroby, ktoré sme odkryli, sú vykradnuté, v dobe bronzovej to bolo bežné, že sa hroby vykrádali,“ dodal.

 

Archeológovia skúmajú okrem pohrebiska aj mladšie objekty. „Odkryli sme tam pravdepodobne jednu takzvanú zemnicu, teda zahĺbenú spodnú časť pôvodne zrubového nadzemného domu, slovanského príbytku zo 7. až 8. storočia. Našli sme tam tiež v ruke robenú keramiku, typickú slovanskú, spred veľkomoravského horizontu,“ informoval Soják.Doteraz podľa jeho slov prevažovali v Spišskej Novej Vsi práve nálezy z čias Veľkej Moravy a poveľkomoravského obdobia, teda z 9. storočia a prvej tretiny 10. storočia, vďaka ďalším objavom z ešte staršieho obdobia archeológovia získali nový pohľad na osídlenie nielen Spišskej Novej Vsi, ale aj Spiša v danom období. Ako povedal, podobnú, v rukách robenú keramiku, našli archeológovia len v Spišskom Štvrtku. Pred výskumom sa tiež vedelo iba o jednej slovanskej osade na území dnešnej Spišskej Novej Vsi, nazývanej Iglov. Nachádzala sa vo východnej časti súčasného námestia. „Terajší výskum ukazuje, že slovanských osád, aj starších, predveľkomoravských, bolo v okolí mesta podstatne viac,“ uviedol Soják. Počas výskumu sa podarilo objaviť aj kamenné štiepané nástroje, čepieľku na rezanie mäsa či škrabadlo na opracovanie kožušín. „Máme aj miniatúrne bronzové dlátko, v troch hroboch sme našli aj po jednej nádobe, ešte ich však nemáme zrekonštruované, teda nepoznáme ich presný tvar,“ uviedol Soják k nájdeným predmetom, ktoré sa rekonštruujú v laboratóriách AU SAV v Nitre.

 


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy